Messier 30
| Messier 30 | |
 | |
| Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
|---|---|
| Typ | guľová hviezdokopa |
| Trieda | V |
| Rektascenzia | 21h 40m 22s |
| Deklinácia | -23° 10′ 43″ |
| Vzdialenosť | 29 460 ly |
| Zdanlivá jasnosť (V) | 7,3 |
| Súhvezdie | Kozorožec |
| Fyzické charakteristiky | |
| Hmotnosť | 300 000 Sĺnk |
| Priemer | ~100 ly |
| Vek | 12-13.109 rokov |
| Iné označenia | NGC 7099 |
| Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 
21h 40m 22s; -23° 10′ 43″
Messier 30 alebo M 30 alebo NGC 7099 je guľová hviezdokopa v súhvezdí Kozorožec.
História pozorovaní[upraviť | upraviť zdroj]
M30 objavil Charles Messier v roku 1764. V roku 1783 v nej William Herschel podomácky vyrobeným ďalekohľadom dokázal rozlíšiť hviezdy. Od roku 1994 je to často študovaný objekt, pretože jej svietivosť nezodpovedá svietivosti hviezdokôp v jej veku. V roku 2004 v nej boli objavené dva pulzary.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Hviezdokopa leží vo vzdialenosti 29 460 ly. Sklon obežnej dráhy voči rovine Galaxie je 50°. Jeden obeh okolo galaktického centra jej trvá 160 miliónov rokov.[1] Počas obehu sa od centra nevzdiali o viac než 25 000 ly a v pericentre sa priblíži na niečo viac než 10 000 ly. Hmotnosť objektu je 300 000 Sĺnk[2], pričom polovica hmotnosti je koncentrovaná do priestoru tvaru gule s priemerom 17,4 ly.[3] Gravitačné pôsobenie jadra končí vo vzdalenosti 139 ly, kde začína prevažovať gravitačná sila Galaxie.[3] Priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 100 ly, z čoho vyplýva, že jej zdanlivý priemer je 12 uhlových minút.[1] Jej vek sa odhaduje na 12 až 13 miliárd rokov.[2] Približuje sa k nám rýchlosťou 181,9 km/s.[3] M30 je hviezdokopa s najväčšou koncentráciou tzv. modrých oneskorencov[1], hviezd, ktoré sú modrejšie a svietivejšie, než by mali byť podľa modelov hviezdnej evolúcie. Práve vďaka nim má centrálna oblasť hviezdokopy modrú farbu. Ako M15 alebo M70 a ďalších takmer 20 hviezdokôp našej Galaxie aj táto hviezdokopa má skolabované jadro, v ktorom sa v porovnaní s inými hviezdokopami nachádza relatívne málo červených obrov.[4] Najjasnejší z nich dosahujú hviezdnu veľkosť 12,1.[3] M30 obsahuje v sebe 13 premenných hviezd, z ktorých jedna je trpasličia nova, a 2 pulzary s 11 a 13-milisekundovou periódou. Spektrálny typ hviezdokopy je F3.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Najvýhodnejšie obdobie roka na pozorovanie M30 je jeseň, kedy vo večerných hodinách kulminuje nad južným obzorom. Nájdeme ju ako objekt 7,3 magnitúdy[1] asi pol stupňa západne od hviezdy 41 Capricorni, s magnitúdou 5,5 a 6 a pol stupňa východo-juhovýchodne od dzéta Capricorni s magnitúdou 3,7. Asi 7 uhlových minút západne sa nachádza hviezda HD 206034 8. magnitúdy. Pre menšie ďalekohľady zostáva hviezdokopa len hmlistým obláčikom, hviezdy na okrajoch dokáže rozlíšiť až 15-centimetrový ďalekohľad.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e Stoyan, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 142. ISBN 978-0-521-89554-5.
- ↑ a b Finlay, W. H.: Concise catalog of deep-sky objects : astrophysical information for 500 galaxies, clusters and nebulae. Springer. 2003, p. 19. ISBN 1-85233-691-9.
- ↑ a b c d FROMMERT, Hartmuth. Messier 30 [online]. [Cit. 2009-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Heslo M30. In: Murdin, Paul: Encyclopedia of Astronomy and Astrophysics. Institute of Physics Publishing. 2001.
Pozri aj[upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Messier 30
