Nabis
| Nabis | |
|---|---|
| kráľ Sparty | |
| Panovanie | cca 206 pred Kr. – 192 pred Kr. |
| Úmrtie | zavraždený v roku 192 pred Kr. |
| Lakónia | |
| Predchodca | Pelops |
| Nástupca | Achájsky spolok |
Nabis alebo Nábis (starogr. Νάβις) bol posledný kráľ Sparty približne od roku 206 pred Kr. do roku 192 pred Kr.
Obsah |
Vládca Sparty [upraviť]
Po smrti Machanida, ktorý bol opatrovníkom mladého kráľa Pelopa sa približne v roku 207 pred Kr. jeho ďalším opatrovníkom stal Nabis. Nie je známe z akého titulu a ako dostal túto funkciu. Nabis bol veliteľom žoldnierskeho vojska Sparty preto je možné, že to dosiahol pomocou svojho vojska. Po krátkom čase sa zmocnil trónu a pre legitímnosť tohto kroku prehlásil, že svoj pôvod odvodzuje po Demaratovi z kráľovskej rodiny Eurypontovcov. Mnohými svojimi súčasníkmi bol však považovaný za nelegitímneho panovníka. Štátne inštitúcie eforov a gerúziu nerešpektoval a rozhodoval sám. Po prevzatí moci začal zavádzať reformy o ktoré sa pokúšali už jeho predchodcovia Agis IV. a Kleomenes III. a čo sa týka rozsahu reforiem v tom ich ďaleko prekonal.
Zavedenie reforiem [upraviť]
Sparta za kráľa Kleomena III. stratila v roku 222 pred Kr. v bitke pri Sellasii väčšinu svojho vojska a Nabis aby túto stratu nahradil neváhal sa oprieť aj o tých najbiednejších príslušníkov Sparty. Pridelil im pozemky a zapísal ich do zoznamu občanov. Spartu vyhlásil za azyl prenasledovaných. Podľa niektorých historikov dokonca nerobil rozdiely medzi občanmi a heilótmi. Niet sa preto diviť, že historici písali o ňom v nepriaznivom svetle čo zodpovedalo ich triednej pozícii. Plutarchos ho opisuje ako „najbezočivejšieho a najkrutejšieho lakedaimonskeho tyrana", Polybios píše, že „vyháňal občanov, púšťal na slobodu otrokov a dával im za ženy dcéry ich pánov". Zavedenie reforiem bolo pre Spartu nesporne úspechom. Dosiahol, že bol medzi ľudom obľúbený a Nabis rozšírením radov svojho vojska v snahe o dosiahnutie niekdajšej slávy Sparty začal dobýjanie jej stratených území.
Macedónske vojny [upraviť]
Nabis sa počas prvej macedónskej vojny v roku 205 pred Kr. stáva podľa mierovej zmluvy Phoenice spojencom Ríma a nepriateľom Macedónie. Ovládnutím Messénie sa dostal do konfliktu s achájskym spolkom, ktorý viedol nadaný stratég Filopoimen. Po dlhých bojoch medzi súpermi o teritoriálnu prevahu na Peloponéze v roku 200 pred Kr. achájsky spolok požiadal macedónskeho kráľa Filipa V. o pomoc, ale ten ju odmietol. V bitke pri Tegei bol Nabis predsa len porazený, ale po krátkom čase sa boje obnovili. V nasledujúcich rokoch obratne využíval konflikt medzi Rimanmi a Macedóniou. Za spojenectvo ktoré uzavrel s kráľom Macedónie Filipom V. získal Argos, keď sa však macedónska vojna vyvíjala v neprospech Macedónie rozhodol sa opäť uzavrieť spojenectvo s Rímom a ten ho uznal za kráľa a spojenca rímskeho ľudu. Po skončení druhej macedónskej vojny okolo roku 196 pred Kr. požiadal achájsky spolok rímskeho konzula Tita Flaminima aby rokoval s Nabisom o navrátenie mesta Argos a ostatného územia, ktoré im Sparta zabrala.
Vojna s Rímom [upraviť]
Nabis túto požiadavku odmietol s odôvodnením, že to územie vlastnil počas spojenectva s Rímom. Rimania nakoniec tento spor vyriešili silou zbraní. K Rimanom sa pridali Atény, aitólsky spolok a Pergamské kráľovstvo, ktorým bola tŕňom v oku vláda kráľa Nabisa. Po ťažkých bojoch sa Nabis v roku 195 pred Kr. vzdal Rimanom a musel prijať podmienky, ktoré mu uložil konzul Titus Flaminimus. Kráľom ostal, ale len na malom území Lakónie, čo zahŕňalo len samostatné mesto a jeho blízke okolie.
Posledné roky vlády [upraviť]
Nabis sa s tým nezmieril a stále dúfal, že sa situácia zmení a vydobyje si opäť bývalú moc. Tá možnosť sa mu naskytla keď v roku 192 pred Kr. bojovali Rimania spolu s achájskym spolkom proti kráľovi Seleukoskej ríše Antiochovi III. a aitólskemu spolku. Nabis sa pokúsil dobyť prístav Gytheum na pobreží Lakónie. Na počiatku bol úspešný, ale potom ho zastavil achájsky spolok, preto požiadal o vojenskú pomoc aitólsky spolok a ten mu ju poskytol zaslaním asi tisícky mužov pechoty a okolo tristo vojakov kavalérie. Nabisa však Aitólčania zradili. V snahe pripojiť Spartu k aitólskemu spolku ho zavraždil dôstojník spolku Alexanemos. Ich úmyslu pripojiť Spartu k aitóskemu spolku zabránilo ľudové povstanie. Zmätok, ktorý zavládol v Sparte využil achájsky spolok, ktorého početné vojsko vedené Filopoimenom donútilo Spartu vstúpiť do achajského spolku a keďže monarchiu v Sparte zrušili, Nabis bol jej posledným kráľom.
Zdroje [upraviť]
- Titus Livius, XXXII,38;XXXII,39;XXXIV,27;XXXIV,28 – 30.
- Polybios, XIII,7.
- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Grécky zázrak. [s.l.] : Perfekt, 2002. ISBN ISBN 80-8046-103-1. (slovenský jazyk)
- Diodoros Sicílsky, XXVII,1.
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Pelops |
kráľ cca 206 pred Kr. – 192 pred Kr. |
Nástupca posledný kráľ Sparty |