Nabú

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Nabu)

Nabú bol bohom Novobabylonskej ríše. Jeho meno v preklade znamená Ten, kto povoláva alebo Ten, kto žiari. Bol spätý s planétou Merkúr. Syn najvyššieho boha Starobabylonskej ríše Marduka. Centrom jeho kultu bolo mesto Borsippa (dnešný Birs Nimrúd), v ktorom mal Ézida (Stálosť) s chrámovou vežou Euriminanki (Dom siedmich otcov neba a zeme). Jeho manželkou bola bohyňa Tašnetum (Porozumenie), alebo bohyňa Nanaja.

Nabú napísal Tabuľky osudu, kde bolo opísané všetko dianie. Neskôr jeho moc začala upadať a stal sa bohom vegetácie, obilia a prameňov. V mytológii nemá veľký význam, v starých textoch sa nespomína a v neskorších textoch zohráva úlohu iba pri obradoch. Jeho znakom bolo rydlo.

Nabú sa dostal do povedomia Babylončanov v 1. tisícročí pred Kr., keď bol označený za syna boha Marduka a Zarpanitu.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bertman, Stephen (2005). Handbook to Life in Ancient Mesopotamia (Paperback ed.). Oxford: Oxford University Press. S. 122. ISBN 9780195183641. Prevzaté 2016-08-08.