Nadežda Petrovićová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nadežda Petrovićová, Autoportrét- Národné múzeum, Belehrad 1907

Nadežda Petrovićová (cyrilikou: Надежда Петровић ; * 12. október 1873, Čačak – † 3. apríl 1915, Valjevo) bola najvýznamnejšia srbská maliarka z konca 19. storočia a počiatku 20. storočia. Jej diela patria do expresionizmu a fauvizmu a poukazujú na abstraktné maliarstvo.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

S rodinou sa roku 1884 presídlila do Belehradu. Tu ukončila Vyššiu ženskú školu roku 1891 a nasledovného roku zložila skúšku pre odbornú učiteľku výtvarnej výchovy na stredných školách a stáva sa žiačkou v ateliéri Djordja Krstića a navštevuje školu Cyrila Kutlíka. Od roku 1898 školí sa v Mníchove v ateliéri Antona Ažbeho.

Prvýkrát samostatne vystavovala roku 1900 v Belehrade a od roku 1901 do roku 1912 sa zúčastňuje na výstavách v Ľubľane, Paríži, Záhrebe a Ríme. Roku 1912 otvára v Belehrade maliarsku školu a zúčastňuje sa na štvrtej juhoslovanskej výstave. Zúčastňuje sa na Prvej balkánskej vojne a so srbským vojskom je znovu v rokoch 1913 a 1914 až o rok neskôr umiera na týfus vo Valjeve v Srbsku.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo Nadeždy Petrovićovej možno rozvrhnúť do: mníchovského obdobia (1898- 1903), srbského obdobia (1903- 1910), parížskeho obdobia (1910- 1912) a vojnového obdobia (1912- 1915). Maľba Nadeždy Petrovićovej uvádza srbské umenie do dianí v súčasnom európskom umení. Nadežda drží krok s európskym expresionizmom a približuje sa vtedy ešte sčasti neafirmovanému abstraktnému maliarstvu.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]