Nadoblačie mysle

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nadoblačie mysle je vrstva mysle, ktorá má podľa synkriticizmu mlčanlivú, tichú, nenarušiteľnú, nerozvlniteľnú povahu a možno ju považovať za svedkyňu všetkého diania v nej a mimo nej, tichého i hlučného, pohybu i pokoja, akýchkoľvek počiatkov a ukončení i samej nevzniknuvšej bezpočiatkovosti. Výhľad na nadoblačie mysle a napokon sám postoj k zvyšku mysle a k ostatným súčastiam celku predsynkriticky daného z tejto pozície sa dostavuje v stave anegoity čiže v stave rozpustenosti ega.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pomocný slovník filozofa [1]
  • Glosár synkriticizmu [2]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]