Nauhličovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Nauhličovanie je pridávanie uhlíka do ocele s nízkym obsahom uhlíka, najčastejšie v elektrických peciach.

Nauhličovadlá[upraviť | upraviť zdroj]

Tuhé[upraviť | upraviť zdroj]

Napríklad grafit, koks alebo iné uhlíkaté látky v podobe prášku. Nauhličovanie potom prebieha difúziou v tavenine pri teplote 930 °C. V súčasnosti len pri špeciálnych aplikáciách (malé série alebo jednorazové obrobky v dielni), lebo nauhličuje sa väčšinou len povrch.

Tekuté[upraviť | upraviť zdroj]

Málo sa používajú, lebo sú extrémne neekologické a jedovaté.

Plynné[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti sa najčastejšie používa nauhličovacia atmosféra. Tá sa skladá z nosnej atmosféry, ktorá dokáže lepšie rozdeliť hlavnú nauhličovaciu atmosféru. Nauhličovacia atmosféra je obyčajne nejaký lacný uhľovodík, napr. metán alebo propán.

Teplota atmosféry býva 880 °C až 1 050 °C.

Takto sa robí napr. cementácia ocele.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Za dávnych časov sa nauhličovalo pevnými nauhličovadlami, ktorými býval často obyčajný sivý popol z pahreby. Ten sa rozotrel po povrchu kovaného predmetu a v ohnisku sa nechal zažerava "nasiaknuť". Táto metóda sa pri remeselnom kováčstve dá v obmedzenej miere použiť aj dnes.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]