Neón

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Neón
10 fluór ← neón → 
He

Ne

Ar
Ne
Vzhľad
bezfarebný plyn, vo vysokonapäťovom elektrickom poli červenooranžový plyn
neón
Emisné spektrá
Emisné spektrum
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo neón (neon), Ne, 10
Umiestnenie v PSP 18. skupina2. periódablok p
Séria vzácne plyny
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 20,1797 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [He] 2s2 2p6
Kovalentný polomer 58 pm
Van der Waalsov pol. 154 pm
Chemické vlastnosti
Ionizačná energia(e) 1: 2 080,7 kJ.mol−1
2: 3 952,3 kJ.mol−1
3: 6 122 kJ.mol−1
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo plynné
Hustota 0,0009002 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 24,56 K)
1,207 kg·dm−3
Teplota topenia 24,56 K (-248,59 °C)
Teplota varu 27,07 K (-246,08 °C)
Kritický bod 44,4 K; 2,76 MPa
Trojný bod 24,5561 K; 43 kPa
Sk. teplo topenia 0,335 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 1,71 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 20,786 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 12 13 15 18 21 27
Iné
Kryštálová sústava kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus diamagnetický
Tep. vodivosť 49,1x10-3 W·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 435 m·s−1
Reg. číslo CAS 7440-01-9
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
20Ne 90,48 % stabilný s 10 neutrónmi
21Ne 0,27 % stabilný s 11 neutrónmi
22Ne 9,25 % stabilný s 12 neutrónmi
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému neón.
Pozri aj chemický portál

Neón Neon (gr. νέος (neon) = nový) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ne a protónové číslo 10. Je to bezfarebný plyn, bez chuti a zápachu, nereaktívny. Chemické zlúčeniny neónu nie sú známe. Neón objavili William Ramsay a Morris Travers v roku 1898.

Výskyt a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v atmosfére v koncentrácii asi 0,0015 %. Preto sa získava frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu.

Elektrickým výbojom v prostredí neónu s tlakom niekoľko torrov vzniká intenzívne svetelné žiarenie oranžovo-červenej farby. Tento jav sa využíva prí výrobe výbojok tzv. neóniek, ktoré slúžia ako osvetľovacie telesá alebo rôzne svetelné indikátory.

Kvapalný neón sa používa v kryogénnej technike ako náhrada drahšieho a ťažšie pripraviteľného kvapalného hélia.

Neón sa používa aj ako náplň do niektorých typov laserov.

Význačné charakteristiky[upraviť | upraviť zdroj]

Neón je druhý najľahší vzácny plyn, žiari červeno-oranžovo vo vákuovej výbojke a má vyše 40-násobok chladiacej kapacity kvapalného hélia a 3-násobok kvapalného vodíka (na základe objemových jednotiek). Vo väčšine aplikácií je menej drahé chladivo ako hélium. Neón má najintenzívnejší výboj pri normálnych napätiach a prúdoch zo všetkých vzácnych plynov.

Aplikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Neón sa často používa v nápisoch a produkuje bezchybné jasné oranžové svetlo. Všetky ostatné farby (i keď označované ako "neón") sa robia použitím výboju ortuťových pár, ktoré vybudzujú fosfor do fluorescencie.

Červeno-oranžová farba vyžarovaná neónom v neónových svetlách sa často používa v reklamných nápisoch a tiež sa používa v dlhých rúrkových prúžkoch v autovej modifikácii. Slovo "neón" sa tiež všeobecne používa pre tieto typy svetiel i keď mnoho iných plynov sa používa na produkciu rôznych farieb svetla. Iné použitia:

  • vákuové tuby
  • vysokonapäťové indikátory
  • brzdové svetlá
  • vlnometrové tuby
  • TV tuby
  • Neón a hélium sa používajú na výrobu plynového laseru
  • Skvapalnený neón sa komerčne používa ako kryogénne chladivo v aplikáciách nepožadujúcich nízky teplotný rozsah dostupný s drahším chladením kvapalným héliom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]