Nedotáčavosť
Nedotáčavosť je jav, ktorý sprevádza jazdu v automobile počas prejazdu zákrut s menšími oblúkmi, vyššími rýchlosťami alebo nepriaznivým stavom povrchu vozovky. Názov tohto javu je odvodený od faktu, že os automobilu pri nedotáčavom šmyku opisuje oblúk podstatne väčšieho polomeru, čiže vozidlo nedostatočne zatáča. Nedotáčavosť sa prirodzene objavuje u automobilov s predným náhonom, no možno dosiahnuť nedotáčavé správania aj na vozidle s klasickou koncepciou ako aj zadným náhonom. Vyžaduje to však väčšie úsilie. Priamou príčinou nedotáčavého správania vozidla je strata adhézie na hnanej náprave.
Príčiny[upraviť | upraviť zdroj]
Priamou príčinou nedotáčavého správania vozidla je strata adhézie (priľnavosti) kolies prednej nápravy. Pri vozidlách, ktoré nemajú hnanú prednú nápravu pôsobia ako hlavné činitele straty adhézie prednej nápravy iba brzdné sily a priečne sily vznikajúce pri zmene smeru vozidla. Pri pohone prednej nápravy sa navyše na strate adhézie podieľa aj akcelerácia vozidla, nezriedka v súčinnosti s priečnymi silami. Pretáčavosť podporuje aj fakt, že podstatná časť hmoty automobilu je umiestnená nad prednou nápravou, pri prudkej zmene smeru sú preto priečne sily veľké. Naopak pri zlých adhéznych podmienkach na vozovke (štrk, sneh, ľad, voda) stačí aj relatívne malá zmena smeru jazdy, aby sa prejavilo nedotáčavé chovanie.
Správanie vozidla[upraviť | upraviť zdroj]
Pri nedotáčavom šmyku pokračuje predná časť vozidla po dotyčnici k oblúku v mieste, v ktorom z neho vozidlo vypadlo. K nedotáčavému šmyku dôjde obvykle pri kombinácii zatáčania vozidla (vytočené kolesá prednej nápravy) a zmene momentu pôsobiaceho na predné kolesá. Čím prudšia zmena momentu je, tým stúpa pravdepodobnosť vzniku šmyku. Nedotáčavý šmyk nemôže vzniknúť na vozidle prudko akcelerujúcom z miesta, pretože pri strate adhézie neexistuje na stojacom vozidle sila, ktorá by ho tlačila dopredu. Predné kolesá aj napriek natočeniu pri nedotáčavom šmyku vozidlo nevedú do zákruty, pretože predná náprava je v šmyku. V prípade, že vozidlo znova nezíska kontakt s vozovkou, nekontrolovateľne vyletí vonkajším okrajom zákruty.
Prirodzenou reakciou vodiča pri nedotáčavom šmyku je zväčšiť natočenie kolies, čo môže v niektorých prípadoch situáciu ešte zhoršiť, ale niektoré zdroje tvrdia, že zväčšenie natočenia kolies a akcelerácia je spôsob, ako sa z pretáčavého šmyku dostať. V takom prípade však hrozí, že zväčšenie priečnych síl a väčší moment v dôsledku akcelerácie ešte viac znížia adhézne schopnosti pneumatík. Pri zväčšení natočenia kolies taktiež hrozí, že sa za tejto situácie po spomalení vozidla v šmyku predné kolesá znova začnú odvaľovať po vozovke, čo spôsobí prudkú zmenu smeru vozidla s potenciálnym dôsledkom v pretáčavom šmyku, ktorého zvládnutie si vyžaduje veľkú dávku skúsenosti a na vozidle s predným náhonom je veľmi náročné.
Ak vznikne nedotáčavý šmyk na vozidle s hnanou zadnou nápravou, obvykle na elimináciu šmyku stačí znížiť tlak na brzdy, alebo zrovnať kolesá prednej nápravy. Výhodou je aj to, že prípadne zmeny trakcie vozidla sú prenášané na zadnú nápravu, ktorá je schopná v takom prípade vozidlo brzdiť aj bez asistencie prednej nápravy.