Negatívna teológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Negatívna teológia alebo apofatická teológia je teológia, ktorá sa snaží postihnúť absolútnu transcendentnosť (transhorizontovú realitu) Boha cestou dôsledného negovania všetkých jeho atribútov a označení, všetkých predstáv a pojmov, ktoré si o ňom utvárame. Podľa negatívnej teológie sa o Bohu nedá povedať ani to, že nie je, ani to, že je. Jej prístup nepramení z obmedzených rozumových schopností človeka; snaží sa poukázať na fakt, že hoci sa Boh zjavil ľuďom, neprestáva byť menším tajomstvom.[1]

Opisne možno prístup apofatickej teológie opísať ako výstup Mojžiša na horu Sinaj. Mojžiš, ktorý stúpa stále vyššie je ako človek, ktorý sa snaží Boha zachytiť stále dokonalejšími a prepracovanejšími ľudskými pojmami. Keď vyjde na vrchol, stále ešte nie je u Boha. Takže vyčerpal všetky rozumové pojmy a ďalšie poznanie Boha je prístupné mystickej skúsenosti.[2] Stvorenie má v sebe odraz božského a teda ho môžeme poznávať. Rozum vytvára symboly a obrazy, ktoré majú v sebe podobu nepoznateľného.[3]

Súdobý pravoslávny teológ Vladimir Nikolajevič Losskij metódu apofatickej teológie opísal:„...spočíva v popieraní toho, čo Boh nie je. Najskôr zo všetkého sa odstráni stvorené, hmotné a to aj kozmická sláva hviezdneho neba, dokonca i svetlo neba anjelského, ktoré možno rozumom pochopiť. Potom sa vylučujú vlastnosti najvyššie: dobro, láska, múdrosť. Ďalej sa vylučuje bytie samo. Boh nie je nič z toho. Jeho vlastná prirodzenosť je nepoznateľná. On "nie je" ničím čo je. Avšak - a práve v tom tkvie paradox kresťanstva - On je ten Boh, ktorému ja hovorím "Ty".“[4]

Negatívna teológia nepopiera existenciu vlastností Boha ako takých, ale učí len, že vlastnosti Božie sú nad všetku predstavivosť.

Negatívnu teológiu najviac rozpracoval Pseudo-Dionýzios Areopagita,[5] na ktorého nadväzovali v stredoveku o. i. mystici ako Majster Eckhart a Mikuláš Kuzánsky[2].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. TEOLOGIE APOFATICKÁ. In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Preklad Adam Mackerle. 1. vyd. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 892. (po česky)
  2. a b APOFAZE. In: Encyklopedický slovník křesťanského Východu, s.76-77
  3. ТHEOLOGY. In: The Oxford Dictionary of Byzantium / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. s. 2058. (po anglicky)
  4. LOSSKÝ, Vladimír. Dogmatická teologie. Preklad Pavel Aleš. Praha : Ústřední církevní nakladatelství, 1986. 103 s. S. 11. (po česky)
  5. APOPHATIC THEOLOGY. In: PROKURAT, Michael; GOLITZIN, Alexander; PETERSON, Michael D. Historical dictionary of the Orthodox Church. Lanham, Md : Scarecrow Press, 1996. 439 s. ISBN 0810830817. S. 34. (po anglicky)

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • APOFATIČESKOJE (OTRICATEĽNOJE) BOGOSLOVIJE. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Zväzok 3. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2001. 752 s. Dostupné online. ISBN 5-89572-008-0. S. 134-140. (po rusky)
  • PELIKAN, Jaroslav. The Christian Tradition: A History of the Development of Doctrine, Vol. 2: The Spirit of Eastern Christendom (600-1700). Chicago : The University of Chicago Press, 1974. 374 s. ISBN 0-226-65372-2. S. 30-34. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]