Neileus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Neileus (starogr. Νειλεὺς – Neileus) je v gréckej mytológii syn aténskeho kráľa Kodra.[1]

Za vlády jeho otca Kodra vpadli do Atiky Dóri a hrozilo, že si krajinu podmania. Keď sa Kodros dozvedel z delfskej veštiarne, že Atény sa zachránia len ak zahynie ich kráľ, dobrovoľne obetoval svoj život a Dóri skutočne od Atén odtiahli.[2][3][4] Následníkom Kodra sa potom stal jeho najstarší syn Medón, ale už nie s titulom kráľ (basileus), ale už len ako archón (panovník), lebo kráľovský titul sa po hrdinskej smrti Kodra z úcty k nemu zrušil.[4] Počas vlády Medóna začali Ióni z Atiky (hlavne z Atén) kolonizovať západné pobrežie Malej Ázie.[5]

Antický autor Pausanias uvádza, že keď zomrel Kodros, medzi jeho najstarším synon Medónom a Neileom nastal spor o následníctvo. Neileus totiž argumentoval, že Medón je chromý a preto nemôže byť vládcom. Ich spor ukončila až delfská veštiareň, ktorá Medóna uznala za vládcu a z jej rozhodnutia musel Neileus s bratmi z krajiny odísť.[1] Neileus potom obsadil mesto Milét spolu s iónskymi Grékmi z Atiky.[6] Podľa tradície sa táto krajina v dávnej minulosti nazývala Anaktoria a obývali ju Kári. Neskôr ju obsadili kolonisti z Kréty, ktorí jej dali názov Milétos.[7] Keď prišli kolonisti z Atiky, v boji pozabíjali všetkých mužov a oženili sa s ich ženami a dcérami.[8]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,2,1.
  2. Justinus, Historianum Philippicarum, 2,6.
  3. Lykofrón z Chalkidy, Alexandra, 1378.
  4. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 253.
  5. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 149.
  6. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,2,4.
  7. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,2,5.
  8. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 7,2,6.