Nejdelší noc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nejdelší noc (příběh jedné nenávisti)

Autor Arnošt Beneš; Karel Daněk
Pôvodný jazyk český
Krajina vydania Československo
Nakladateľstvo originálneho vydania Vydavatelství Naše vojsko, n.p.
Dátum 1. vydania originálu 1989
Ilustrátor originálneho vydania Miroslav Dolejš
Chronológia
Predchádzajúci diel Pokračujte v pátraní
Nasledujúci diel Hra se zákonem
Slovenské vydania knihy

Nejdelší noc (příběh jedné nenávisti) je prílohové čítanie Signálu číslo 3/1989, ktoré vyšlo vo Vydavateľstve Naše vojsko, n.p. vo februári v roku 1989. Ide o kriminálny príbeh podľa skutočnej udalosti, ktorý sa odohral na území bývalej ČSSR hlavne v Južných Čechách a v Prahe. Mená postáv boli autormi zmenené. Autormi príbehu sú Arnošt Beneš a Karel Daněk[1].

Obsah[upraviť | upraviť zdroj]

Príbeh začína vo väzobnej cele v Prahe v roku 1974, kde zadržaný Gabriel Gerhardt z Českých Budejovíc čaká na nasledovné ráno, v ktorom má byť konečne proti nemu vynesený rozsudok. Zadržaný sa myšlienkovo zaoberá svojou obľúbenou hudbou americkým džezom a vracia sa do minulosti a tým čitateľovi odkrýva príbeh a udalosti, kvôli ktorým sa dostal do zadržania a pred súd. Zaoberá sa aj svojím výzorom a nakoľko je len 150 cm vysoký, nosí silné dioptrické okuliare a ináč nijako nevyniká krásou, je celý život outsiderom a prechováva voči ľuďom skrytú nenávisť. Opisuje svoju mladosť, tragickú smrť vlastných rodičov, život v náhradnej rodine a po škole prácu na pošte. Tam sa prvýkrát dostáva do konfliktu zo zákonom, kvôli nedoručovaniu a vykrádaniu poštových zásielok, ktoré mal doručiť, ho prvýkrát zadržia. Pri domovej prehliadke pracovníci federálnej kriminálnej polície nájdu väčšiu hotovosť a rôzne hodnotné predmety, pochádzajúce z vykradnutých listových zásielok, ktoré Gerharda usvedčia. Súd mu vymeral 2 roky podmienečne. Gerhardtovi sa dvakrát podarí zdediť menší majetok a tým sa sčasti financuje. Z dlhej chvíle začne pod rôznymi pseudonymami prispievať do rádia Slobodná Európa i do rádia Hlas Ameriky. Tam jeho listy čítajú a odporučia mu knižnicu amerického veľvyslanectva v Prahe. Vďaka jeho pasii k džezovej hudbe i jeho znalostiam angličtiny upúta na seba pozornosť americkej tajnej služby, ktorá ho poverí získavaním informácií. Stretnutia na výmenu informácii sa najprv odohrávajú na rôznych českých zámkoch ako napríklad v Alšovej galérii na zámku Hluboká nad Vltavou a na hrade Kotnov v Tábore. Ďalšie stretnutia sa odohrali na hrádzi rybníka Jordán pri Tábore, v Třeboni a v Českých Budejoviciach, v ktorých Gerhard informoval Andrewa Warrieho vedúceho CIA v Prahe o českobudejovickom letisku alebo o vojenskom tankovom útvare v Písku. Paralelne sa odvíja príbeh sanfranciského amerického študenta Georgea Cleevera, ktorého najprv bez jeho vedomia v roku 1967, naverbovala americká tajná služby CIA prostredníctvom Bernieho Durella a jeho neskoršej kariéry, ktorá ho časom služobne zavedie do Grécka a neskôr v roku 1971 do Prahy ako nástupcu Andrewa Warieho. V pražských spisoch CIA George Cleever objaví "spiaceho agenta" Gabriela Gerharda, náhodne sa s ním stretne na džezovom koncerte a spontánne sa rozhodne ho reaktivovať. Vyžiada si informácie o železničných tratiach a vodnej nádrži Lipno. Stretnutia sa odohrávajú prostredníctvom spojky nemeckého starožitníka Franza Möllera. Napriek zvýšenej opatrnosti Georga Cleevera dôjde čoskoro k odhaleniu činnosti Gabriela Gerhardta Národnou Bezpečnosťou. George Cleever chvatne opúšťa ČSSR a cestuje do Viedne, kde sa stretáva so svojí mentorom a nadriadeným Bernie Durellom. Gabriela Gerhardta zatknú na hrade Zvíkov pri stretnutí so spojkou a Pražský súd mu vynesie rozsudok 15 rokov trestu odňatia slobody. George Cleever bol preložený do Nigérie, Iraku a Pakistanu a pražskú pobočku CIA po ňom tri roky viede úspešne Bernie Durell, začo získa v Langley prepychovú kanceláriu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BENEŠ, A., DANĚK,K.:Nejdelší noc (příběh jedné nenávisti), Vydavatelství Naše vojsko, n.p., 1989