Nemecké mestské právo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Nemecké mestské právo bol súhrn mestských práv z raného a vrcholného stredoveku, založený na severonemeckom magdeburskom práve pochádzajúcom zo Saského zrkadla, alebo na juhonemeckom mestskom práve (tzv. norimberskom práve[1]) pochádzajúcom zo Švábskeho zrkadla.[2] Najmä Magdeburské právo inšpirovalo vznik mestských privilégií nielen v Nemecku, ale aj v strednej a východnej Európe, vrátane územia dnešného Slovenska, od začiatku 13. storočia.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie nemecké mestské právo, Justitia Civitatis Augustensis, udelil mestu Augsburg 21. júna 1156 cisár Fridrich Barbarossa.[3]

Z rovnakého obdobia pochádza Soestské mestské právo (Jus Susatense), ktoré je zápisom zvykového práva mesta Soest z rokov 1144 až 1165. Právo prevzalo asi 65 miest v severonemeckej oblasti, ako Lübeck (1160), Korbach (1188), Rüthen (1200) alebo Rostock (1218) a stalo sa základom lübeckého alebo lippského mestskoprávneho okruhu.

Vývojom Soestského mestského práva pod rôznymi vplyvmi vzniklo v Lübecku osobité Lübecké mestské právo, kodifikované v roku 1294. Toto právo už predtým prevzali mnohé severoeurópske mestá, ako Hamburg (ca. 1190), Gdansk (1224), Kiel (1242), Krakov (1257), Velikij Novgorod alebo Riga.

Lippské mestské právo, odvodené od soestského používali mestá Lippstadt (1220–1222), Hamm (1225), Lemgo (1245), Detmold (1263) alebo Rheda (1355).

Nemecké mestské právo na území dnešného Slovenska[upraviť | upraviť zdroj]

13. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

14. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ nemecké právo. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok IV. N – Q. Bratislava : Veda, 1980. 600 s.
  2. ↑ Karel Malý a kol. Dějiny českého a československého práva do r. 1945
  3. ↑ Stadtbuch von Augsburg

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nemecké_mestské_právo&oldid=7543461“