Neris

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Neris
Rieka
Belarus-Viliya River-6.jpg
Rieka Neris v Bielorusku
Štáty Bielorusko Bielorusko,  Litva Litva
Prameň Minské pohorie
Ústie do Kurónskeho zálivu (Baltské more)
Dĺžka 510 km
Povodie 25 100 km² (2 510 000 ha)
Prietok
 - priemerný 180 /s
Mapa rieky Neris
Mapa rieky Neris

Neris (lit. Neris, biel. Вя́льля, Ві́лія, rus. Вилия, poľ. Wilia) je rieka, ktorá preteká Litvou a Bieloruskom rýchlosťou 180 m³/sek. Pramení v Bielorusku severovýchodne od dediny Veľké Pole (biel. Вялікае Поле) neďaleko od Minska a pri Kaunase vlieva sa do Nemunasu a ten do Kurónskeho zálivu v Baltskom mori. Na územie Litvy Neris vstupuje 2 km severozápadne od dediny Žarneli (lit. Žarneli). Preteká cez Národný park Dzukii.

Celková dĺžka Nerisu je 510 km, z toho 228 km na území Litvy a 282 km v Bielorusku. Je to druhá najväčšia rieka krajiny. Na hornom toku je široký 1 – 3 km, smerom k ústiu sa však zužuje a pri ústí dosahuje rozmer 0,2 – 0,4 km. Takmer na celom jeho území vytvára meandre.

Rozloha povodia Nerisu je 25 100 km². Na území Litvy je to 13 850 km² a 11 250 km² v Bielorusku.

Prítoky[upraviť | upraviť zdroj]

v Bielorusku[upraviť | upraviť zdroj]

v Litve[upraviť | upraviť zdroj]

Sútok riek Nemunas a Neris pri Kaunasе

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Neris je čiastočne splavný v jednotlivých jeho úsekoch. Nad mestom Vilejka bola vybudovaná priehrada, ktorá slúži na zásobovanie Minska vodou. Na rieke je mnoho ostrovov a vyše 40 kanálov s celkovou dĺžou 300 km. Neris je veľmi obľúbený aj medzi rybármi, pretože sa tu nachádzajú šťuka, ostriež, pleskáč, lieň, karas a tiež vzácne druhy zubáč, mihuľa, pstruh, sumec a úhor.

Vodný režim[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj vody je zmiešaný. Horný tok rieky zamŕza začiatkom decembra, stredný a dolný tok v januári. V marci na tejto rieke bývajú záplavy. Priemerná letná teplota vody je 18 °C - 20 °C. Najvyššia teplota bola zaznamenaná v roku 1956 - 27,9 °C.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

V dejinách krajiny hrala rieka Neris veľkú rolu. Spája dve hlavné mestá - Vilnius a Kernavė. V okolí jej brehov sa dodnes zachovalo mnoho pahorkov, hájov a mytologických kameňov a pohanských hrobov. V roku 1857 sa gróf Konstantin Tiškievič vydal na veľkú cestu po litovskom kniežatstve, aby premeral a opísal Neris z pohľadu geografa, historika a etnografa. Všetky tieto poznatky sú zaznamenané v jeho knihe Neris a jej brehy.

Etymologický pôvod slova Neris[upraviť | upraviť zdroj]

Názov rieky pochádza z litovského slova nerti, čo zanemná potopiť alebo plávať dole. V minulosti mala rieka mnoho iných podobných názvov.[1] Neris je však prvotný názov tejto rieky. Názov Vilija, ako ho niektorý zvyknú nazývať je slovanizmus, ktorý sa vytvoril zo slova Velija, čo zanemná veľký.

Etymologicky, je názov Neris buď odvodený z názvov riek (Narotis, Narasa) a jazier (Narutis) v Litve, (Narus) v Rusku pri Moskve a mnoho iných názvov riečných tokov, nachádzajúcich sa v regióne Pobaltia. Práve tieto názvy totiž korešpondujú s litovským slovom narus (hlboký) a nerti (potopiť). Ďalšie etymologické rozbory nie sú dosiaľ vyjasnené. Tvrdí sa, že koreň slova, po ktorom je rieka pomenovaná má indoeurópsky pôvod.

Neris v kultúre litovského národa[upraviť | upraviť zdroj]

Litovci pokladajú rieku Neris za matku svojich riek.

Mestá v blízkosti vodného toku[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj a referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zinkevičius, Zigmas (2007), Senosios Lietuvos valstybės vardynas, Vilnius, Mokslo ir enciklopedijų leidybos institutas, strana 45, ISBN 5-420-01606-0