Nesmrteľná partia

Názov nesmrteľná partia je označenie pre partiu Anderssen–Kieseritzky z roku 1851, ktorá sa odohrala v Londýne. Označenie si vyslúžila hlavne kvôli majstrovskej hre oboch strán a romantickému duchu, pretože biely obetuje skoro všetok materiál a poslednými figúrami, ktoré mu ostanú, zaťahuje matovú sieť. Ide o partiu historicky hodnotenú ako jednu z najkrajších odohraných partií vôbec aj napriek nekorektnosti mnohých ťahov. Francesco Ansidei na ňu v roku 1865 napísal oslavnú báseň a pozícia po 20. ťahu je zobrazená na surinamskej poštovnej známke z roku 1984. V talianskom meste Marostica ju od roku 1923 tradične každoročne prehrávajú živí hráči prezlečení za šachové figúry. Aj v súčasnosti patrí táto partia medzi často analyzované a obdivované partie.

Udalosti pred partiou[upraviť | upraviť zdroj]

Adolf Anderssen bol jedným z najlepších hráčov svojej doby a predstaviteľ romantického štýlu. Po víťazstve v Londýnskom turnaji roku 1851 ho mnoho ľudí označovalo ako majstra sveta. Lionel Kieseritzky žil väčšinu svojho života vo Francúzsku, kde dával hodiny šachu a hrával v parížskom Café de la Régence za päť frankov na hodinu. Kieseritzky bol známy svojou schopnosťou poraziť slabších hráčov napriek tomu, že im poskytol handicap – napríklad hral bez dámy.

Nesmrteľná partia, ktorú títo významní šachisti spolu odohrali v londýnskej reštaurácii Simpson's Grand Divan Tavern, bola neformálna partia odohraná cez prestávku šachového turnaja. Na Kieseritzkyho hra jeho protihráča veľmi zapôsobila, a po skončení partie odoslal ťahy Parížskemu šachovému klubu. Francúzsky šachový časopis La Regence partiu publikoval v júli 1851. Prezývku „Nesmrteľná partia“ ako prvý použil v roku 1855 Rakúšan Ernst Falkbeer.

Nesmrteľná partia bola od tej doby často pripomínaná. Francesco Ansidei na ňu v roku 1865 napísal oslavnú báseň. V talianskom meste Marostica ju od 2. septembra 1923 každoročne prehrávajú živí hráči prezlečení za šachové figúry. Pozícia po 20. ťahu je zobrazená na surinamskej poštovnej známke z roku 1984. Záverečná časť partie inšpirovala šachovú partiu vo vedeckofantastickom filme Blade Runner z roku 1982. Je tiež základom detektívneho románu s rovnakým názvom od Marka Cogginsa.

Táto hra je oceňovaná ako skvelá ukážka romantického šachového štýlu, aký sa hral najmä v 19. storočí, kedy bol za účinný prostriedok k víťazstvu považovaný rýchly vývin a útok, uskutočnený mnohými gambitmi a protigambitmi (neprijatie gambitu by bolo považované za negentlemanské gesto), a kde sa na zisk materiálnej prevahy pozeralo s opovrhnutím. Tieto partie svojimi rýchlymi útokmi a protiútokmi dokážu zaujať, aj keď niektoré z ťahov nie sú podľa súčasnej teórie považované za úplne korektné.

Anderssen v partii zvíťazil, napriek obete v 11. ťahu strelca, v 18. ťahu obe veže a v 22. ťahu dámu. Obeťou oboch veží ukázal, že dve aktívne figúry majú cenu tuctu figúr spiacich za obranou.

Šachová notácia[upraviť | upraviť zdroj]

Biely: Adolf Anderssen

Čierny: Lionel Kieseritzky

Otvorenie: Kráľovský gambit C33

1. e4 e5 2. f4 Kráľovský gambit. V 19. storočí bolo toto otvorenie značne obľúbenejšie ako dnes, pretože teória od tej doby už čo to pokročila a čierny je schopný získať protihru.

2. … exf4

Kieseritzky kráľovský gambit prijíma.

3. Sc4 Dh4+ Tento ťah síce znemožní bielemu rošovať, no zároveň bude mať čierny problém s dámou, čo ho nakoniec bude stáť zanedbaný vývin.

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Pozícia po 4... b5

4. Kf1 b5?! tzv. Bryanov protigambit slúži k odlákaniu bieleho strelca, ktorý pôsobí na pole f7, dnes je tento ťah považovaný za zbytočnú stratu pešiaka.

5. Sxb5 biely nemá dôvod neprijať nekorektnú obetu.

5. … Jf6 6. Jf3 Bežný ťah, ktorý má pomôcť vývinu. Jazdec teraz napadá čiernu dámu, čím čierneho núti s ňou ustúpiť.

6. … Dh6 Týmto ťahom čierny kryje pešiaka. Richard Réti považoval za lepšie 6. ... Dh5

7. d3?! 7. d3?! síce kryje pešiaka na d4 no za lepšie pokračovanie sa považuje 7. Jc3 s plánom d4 s obsadením stredu. Na konci 20. storočia v roku 1993 v Londýne použil tento ťah v nezáväznej tematicky ladenej partii rapid šachu Short proti Kasparovovi a zvíťazil.

7. … Jh5?! čierny hrozí zahrať v ďalšom ťahu 9. ... Jg3+ zo ziskom kvality, no dostáva tým svojho jazdca do nevýhodnej pozície na okraji šachovnice.

8. Jh4?

Pomerne riskantný výpad a začiatok komplikácii. Biely mohol odraziť hrozbu kľudnými ťahmi 8. De1 alebo 8. Vg1 a jeho pozícia by bola perspektívnejšia.

8. … Dg5 9. Jf5 c6?!

Napáda strelca. Omnoho lepšie teraz bolo napadnúť jazdca ťahom 9. … g6! a po 10. h4 Df6 11. Jc3 by vznikla pozícia s nejasnou hrou.

10. g4?!

Napáda čierneho jazdca a zamotáva priebeh hry, ale lepšie pokračovanie by bolo ustúpiť so strelcom.

10. … Jf6

Zaujímavou možnosťou tu bolo 10. … g6 s nejasnými dôsledkami.

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Pozícia po 11. Vg1!

11. Vg1! pointa obety. Ak čierny príme obetu, jeho dáma sa ocitne mimo hlavného deja.

11. … cxb5? V tejto pozícii sa čierneho situácia stala kritickou, získal síce materiál no jeho postavenie je priam katastrofálne, nemá vyvinuté žiadne figúry s výnimkou jazdca a dámy, ktoré ale nakoniec taktiež stiahne. Veľmajster Robert Hübner v tejto pozícii doporučuje 11. … h5!. Po ďalšom 12. h4 Dg6 13. g5 Jg4 by mal čierny obranyschopnú pozíciu.

12. h4 Dg6 13. h5! Dg5 14. Df3 Čierny teraz čelí hneď dvom hrozbám a to 15. Sxf4 čo by chytilo dámu do pasce a zároveň 15. e5 čim by bol napadnutý jazdec na poli f6 spolu s vežou na poli a8.

14. … Jg8 Hrozby sú pokryté, ale všetky figúry čierneho, okrem dámy sú na základnej rade. Jediná čierneho figúra, ktorá nie je na základnej rade je dáma, no tá bude musieť taktiež ustúpiť. Biely tak dominuje nad veľkou časťou šachovnice.

15. Sxf4 Df6? čierny sa mal vrátiť na základnú radu, čim by svoju dámu nevystavoval ďalším útokom no jeho pozícia by bola aj tak už veľmi zlá.

16. Jc3 Sc5? Napáda bielu vežu. Aj po lepšom ťahu 16. … Dc6 by biely ťahom 17. Dg3 získal rozhodujúcu prevahu.

17. Jd5? Biely odpovedá protiútokom. Hrozí 18. Jc7+, čo by znamenalo vidličku na kráľa a vežu. Podľa Richarda Rétiho bolo omnoho lepšie hrať 17. d4 a po ústupe strelca 18. Jd5 s rýchlou výhrou.

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Pozice po 17... Dxb2

17. … Dxb2

Čierny získava pešiaka a hrozí, že vezme vežu na a1 a súčasne by dal bielemu kráľovi šach.

18. Sd6? Biely ponúka obeť v podobe dvoch veží. Objektívne tento ťah je síce romantický a pekný, no je chybou a napríklad komerčne verzie šachového počítača Junior doporučuje 18. Jc7+ po čom by nasledovalo Ve1 s rozhodujúcou prevahou. Garri Kasparov však namietol, že svetový šach by stratil jeden zo svojich „korunných klenotov“, keby hra pokračovala takýmto nezáživným spôsobom. Ťah Sd6 je neobvyklý práve preto, že biely je ochotný obetovať toľko materiálu.

18. … Sxg1?

Od tohto ťahu sa odvíja konečná porážka čierneho. Wilhelm Steinitz v roku 1879 navrhol, že lepším ťahom by bolo 18. … Dxa1+; ďalšie ťahy by pravdepodobne nasledovali takto: 19. Ke2 Db2! 20. Kd2 Sxg1 21. e5! a výsledok by zostal otvorený.

V publikácii The Mammoth Book of the World’s Greatest Chess Games sú 18. ťah čierneho až 20. ťah čierneho uvedené odlišne: Dxa1+ 19. Ke2 Sxg1 20. e5 Ja6 21. Jxg7+ Kd8 22. Df6+!! Jxf6 Se7# 1-0. Väčšina zdrojov ako napríklad knihy Jamesa Eadea a Chesslive Online Database uvádzajú ťahy prezentované tu. Všimnite si, že sa jedná o zmenu sledu ťahov, avšak pozícia na konci 20. ťahu je rovnaká.

19. e5!! 19. e5!! týmto ťahom biely obetuje ďalšiu vežu. Čo je však dôležitejšie, tento ťah zabráni čiernej dáme, aby si pokryla čierneho pešiaka na g7 – v skutočnosti sa čierna dáma nebude ani schopná vrátiť, aby aspoň pomohla chrániť kráľa. Je pripravený potenciálny nebezpečný útok 20. Jxg7+ Kd8 21. Sc7#.

	a	b	c	d	e	f	g	h
8									8
7									7
6									6
5									5
4									4
3									3
2									2
1									1
	a	b	c	d	e	f	g	h

Pozícia po 22. Df6+!

19. … Dxa1+ 20. Ke2

V tomto bode sa čierneho útok vyčerpal; čierny má dámu a strelca na poslednej rade, ale nemôže účinne zahájiť okamžitý útok proti bielemu, zatiaľ čo biely se môže vrhnúť vpred. Podľa Billa Walla, Kieseritzky v tomto okamihu vzdal. Podľa Hübnera sa v článku Friedricha Amelunga v časopise Baltische Schachblaetter, 1893, uvádza, že Kieseritzky pravdepodobne hral 20. … Ja6, ale Anderssen potom oznámil ťahy vedúce k matu. V každom prípade sa predpokladá, že niekoľko posledných ťahov sa už v skutočnosti na šachovnici neodohralo.

20. … Ja6? tento ťah mal zrejme pokryť možnosť 21. Jc7+ ale biely má k dispozícii omnoho lepší útok. 20. … Sa6 by bolo lepším pokusom, Čigorin ale dokázal, že i tu by už bol čierny stratený.

21. Jxg7+ Kd8 22. Df6+!

Ku všetkým obetám v predchádzajúcich ťahoch pribúda ešte aj obeta dámy. Čierny nemôže neprijať.

22. … Jxf6 23. Se7# 1-0 posledné tri figúry, ktoré bielemu ostali zaťahujú matovú sieť. Excelentné.

Nakoniec, čo sa týka materiálu, čierny zreteľne vedie: získal dámu a dve veže a disponuje oboma svojimi strelcami, pričom má len o jedného pešiaka menej ako biely. Materiál mu však nepomohol. Biely bol schopný použiť zostávajúce figúry – dvoch jazdcov a strelca aby zatiahol matovú sieť.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Réti, Richad. Nové ideje v šachové hře
Jiří Veselý, Jan Kalendovský, Bedrich Formánek. Malá encyklopedie šachu
Burgess, Graham, John Nunn, and John Emms. The Mammoth Book of the World's Greatest Chess Games. 1998. New York: Carroll and Graf Publishers, Inc. ISBN 0-7867-0587-6.
Chernev, Irving. The Chess Companion. 1968. ISBN 0-671-20104-2.
Coggins, Mark. The Immortal Game. http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?file=/chronicle/archive/2000/01/02/RV97450.DTL
Eade, James. Chess for Dummies. 1996. Foster City, CA: IDG Books Worldwide, Inc. ISBN 0-7645-5003-9.
Hayes, David. The Immortal Game. http://www.logicalchess.com/resources/bestgames/traditional/game13parent.html Archivované 2007-09-13 na Wayback Machine
Kavalek, Lubomir. Chess (newspaper column). Washington Post. July 2003.
Michael Mertineit. The Immortal Game - The Movie. https://web.archive.org/web/20061025212240/http://www.chessbase.com/shop/productlist.asp?product=video&subd=&user=&coin=
Savard, John. The Immortal Game. http://www.hypermaths.org/quadibloc/chess/ch02.htm Archivované 2007-01-28 na Wayback Machine
Savielly Tartakower and J. du Mont. 500 Master Games of Chess. Dover Publications, June 1, 1975, ISBN 0-486-23208-5.
Wheeler, David A. The Immortal Game. http://www.dwheeler.com
Chesslive Online Database. http://www.chesslive.de Archivované 2009-02-28 na Wayback Machine