Nestoriánstvo

Z Wikipédie

Nestoriánsky arcibiskup v Perzii.

Nestoriánstvo je christologická náuka pomenovaná podľa Nestoria, ktorá bola odsúdená na Efezskom koncile v roku 431.

Obsah

1 Opis náuky
2 Nestoriánske cirkvi
3 Pozri aj
4 Iné projekty
5 Externé odkazy

[upraviť] Opis náuky

V christologických sporoch 5. storočia stojí nestoriánstvo v opozícii voči monofyzitizmu. Jeho učenie popisuje hlavne súpis anatém Cyrila z Alexandrie a Efezský koncil. Podľa Cyrila je hlavným bodom nestoriánskej náuky tvrdenie, že v Ježišovi Kristovi je jedna božská a ľudská osoba (t.j. osoba s božskou prirodzenosťou a osoba s ľudskou prirodzenosťou). Na kríži teda zomrela iba ľudská osoba Krista, nie božská. Nestorius ale v skutočnosti iba prísne rozlišoval medzi božskou a ľudskou prirodzenosťou v Kristovi, o jednote týchto dvoch prirodzeností v osobe Krista sa však vyjadroval nešťastným a nejasným spôsobom (napr. používal termín synapheia, „spojenie“, namiesto enosis, „zjednotenie“). Nestorius tiež odmietal Márii priznať titul theotokos - Bohorodička. Podľa neho sa malo hovoriť skôr o Kristorodičke - christotokos.

[upraviť] Nestoriánske cirkvi

Smerom od patriarchátu v Antiochii sa nestoriánstvo rozšírilo predovšetkým východnym smerom, misionári túto náuku doniesli až na východne pobrežie Číny (po roku 635). Táto náuka bola rozšírená hlavne v Sýrii a Perzii. Nestoriánski misionári dorazili aj do Mongolska a pravdepodobne aj do Kórei. Cisár Tchang Wu Cung (840-846) však všetky cudzie náboženstvá zakázal, a to vrátane budhizmu a kresťanstva, čo spôsobilo koniec kresťanstva a nestoriánstva v Číne. Marco Polo sa zmieňuje o tom, že ešte v 13. storočí v Číne a Mongolsku existovali malé nestoriánske komunity.

Nestoriánsku cirkev, ako starobylú cirkev Perzie, dnes reprezentujú komunity v Iraku, Iráne, Libanone, Sýrii, USA, V Malabare a Indii, s asi 500 000 členmi, zahŕňajúc aj emigrantov do Spojených štátov. Často je nazývaná Asýrska cirkev (tiež Východo-sýrska c.). Náuka je blízka východným rítom, nazýva sa Asýrska. Liturgia (kázanie po Aramejsky, Sýrsky) je pravdepodobne zo starších liturgií. V roku 1994 podpísala s rímskokatolíckou cirkvou spoločnú christologickú deklaráciu, ale naďalej je odmietaný termín Bohorodička.