Netopiere

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Netopiere
Večernica pozdná
večernica pozdná (Eptesicus serotinus)
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Netopiere Chiroptera
Vedecký názov
Chiroptera
Synonymá:
netopierotvaré
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Netopiere alebo netopierotvaré (zastarano letúni; lat. Chiroptera) sú jedným z radov triedy cicavce.

Telo[upraviť | upraviť zdroj]

Netopiere sa vyznačujú premenou predných nôh na krídla. Vznikli – na rozdiel od vtákov – predĺžením kostí ručnej časti, najmä článkov prstov zápästia. Medzi nimi a ostatnými kosťami končatín a chvosta asi

je patagium (pružná a jemná lietacia blana). Krídla pozostávajú z patagia a spomenutých kostí. 

Keďže vedia lietať, majú podobne ako vtáky malé telo, sústredené orgány, pevnú kostru, hrebeň na prsnej kosti na oporu hrudných lietacích svalov a kompaktnú lebku.

Najvyvinutejšie zmysly sú hmat a sluch, ďalej čuch; oči sú spravidla zakrpatené. Ušnice sú rozlične dlhé, u niektorých druhov veľmi dlhé, napríklad u ucháča či ucháňa. Pre netopiere okrem kaloňoblížnych je charakteristická echolokácia, čiže sa v tme orientujú pomocou odrazu nimi vyslaných vysokofrekvenčných zvukov. Zvuky (tzv. kliky) vznikajú v hrtane, vysielajú sa cez nos alebo ústa a sú usmerňované alebo zameriavané nosovým listom (ak je prítomný). Ozvenu zvuku zachytia uši. Vzdialenosť predmetu určujú podľa času návratu zvuku.

Telo je pokryté srsťou; patagiá, ušnice a nosové prívesky ju nemajú a sú pokryté rozptýlenými zmyslovými brvami. Chvost je niekedy dobre vyvinutý, inokedy malý alebo chýba.

Prvý prst na predných nohách (palec) a všetkých 5 prstov na zadných nohách sú voľné, krátke a zakončené ostrými kosákovitými pazúrmi slúžiacimi pri pohybe po pevnom podklade alebo zachycovaní sa oň.

Chrup je podobný chrupu hmyzožravcov – je ostrý s vyvinutými očnými zubmi. Netiopieroblížne majú medzi hornými hryzákmi širokú medzeru.

Netopieroblížne verzus kaloňoblížne[upraviť | upraviť zdroj]

Podrad netopieroblížne má pomerne malé jedince s krátkou guľatou hlavou a malými očami a veľkými ušnicami. Sú hmyzožravé, zriedkavo jedia ovocie alebo cicajú krv cicavcom.

Kaloňoblížne majú naopak psovitú (teda pretiahnutú) hlavu s veľkými očami a malými ušnicami. Rozpätie krídiel je až 1,5 metra. Chvost je zakrpatený alebo chýba. Jedia ovocie. Vyskytujú sa v horách teplého pásma Afriky, Ázie a Austrálie. Nepoužívajú echolokáciu.

Správanie, strava, výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Netopiere žijú všade okrem Antarktídy a Arktídy a niekoľkých oceánskych ostrovov (na sever po hranicu stromov). Najhojnejšie sú v subtropických a tropických pásmach.

Celkovo poznáme okolo 980 (iné zdroje 1100) recentných druhov, u nás 22 druhov (3 podkovárovité a 19 netopierovitých) v 9 rodoch (podkovár; netopier-Myotis, večernica-Vespertilio, raniak-Nyctalus, pískavec-Pipistrellus, uchaňa-Barbastellus, ucháč-Plecotus, lietavec-Miniopterus).

Netopiere sú nočné živočíchy, deň prespia v nejakom úkryte, večer alebo v noci odtiaľ vyletujú. Lietajú potichu, pričom permanentne mávajú krídlami.

Sú to hmyzožravce, ale niektoré kaloňoblížne jedia aj plody a ryby, a niektoré cicajú krv väčších cicavcov.

Úkryty sa môžu vyskytovať kdekoľvek, aj v mestách a obciach vo vežiach a podobne a v solitérnych budovách. Veľa druhov sa ukrýva v podzemných dutinách, jaskyniach, starých štôlňach či bútľavých stromoch.

V strednej Európe netopiere vyhľadávajú teplejšie jaskyne, pivnice a podobne, kde upadajú do zimného spánku (hibernácia). Ich teplota sa veľmi zníži (vždy na teplotu úkrytu), telesné funkcie sa tým spomalia a spotrebúvajú tukové zásoby v tele. Do tepelne vhodných úkrytov sa niektoré druhy zlietajú až zo vzdialenosti vyše 100 km.

Netopiere žijú často v kolóniách (niekedy samice a samce oddelene), ktoré potom nájdeme v jaskyniach. Oddychujú tak, že visia dolu hlavou zakvačené ostrými pazúrmi zadných nôh na hrbolčeky skál (niektoré druhy sa navyše zakrútia do blanitých krídel). Dôvod vytvárania takýchto kolónií nie je celkom známy, ale v kolóniách si udržujú vyššiu teplotu a okrem toho platí, že počet tepelne vhodných úkrytov je obmedzený.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pária sa na jeseň alebo na jar. Ak sa pária na jeseň, spermie ostanú vo vagíne samice do jari, lebo ovulácia vzniká len na jar. Tehotenstvo trvá na Slovensku do júna, potom kotia jedno alebo zriedkavo dve holé mláďatá, ktoré samica spočiatku nosí na sebe a neskôr necháva v úkryte, kým hľadá potravu. Po zhruba 2 mesiacoch sa mláďatá osamostatňujú.

Systém[upraviť | upraviť zdroj]

Uvedený systém pre netopieroblížne je prevažne podľa: Teeling, E. C., Springer, M. S., Madsen, O., Bates, P., O'Brien, S. J. & Murphy, W. J., 2005: A molecular phylogeny for bats illuminates biogeography and the fossil record. In: Science č. 307

Netopiere:

  • podrad kaloňoblížne alebo veľké netopiere (Megachiroptera) – zaraďované aj pod letuchy alebo ako samostatná skupina vedľa letúch a/alebo primátov.
    • †Archaeopteropus transiens – donedávna zaraďované pod kaloňovité
    • †Propotto leakeyi – donedávna zaraďované pod kaloňovité
    • čeľaď kaloňovité (Pteropodidae)
  • podrad netopieroblížne alebo malé netopiere (Microchiroptera; Chiroptera v užšom zmysle)
    • ?rod †Ageina
    • ?rod †Chadronycteris
    • ?rod †Alastorius
    • čeľaď †Archaeonycteridae (Icaronycteridae) – vrátane †Australonycteris
    • čeľaď †Hassianycterididae
    • čeľaď †Tanzanycterididae Gunnell, et al., 2003
    • čeľaď †Palaeochiropterygidae
    • infrarad Yinochiroptera – bez Nycteridae
      • nadčeľaď Rhinopomatoidea
      • nadčeľaď Rhinolophoidea
    • infrarad Yangochiroptera
      • nadčeľaď Emballonuroidea v širšom zmysle
        • čeľaď Emballonuridae (Emballonuroidea v užšom zmysle) – donedávna zaraďované priamo pod netopieroblížne
        • čeľaď Nycteridae – donedávna zaraďované pod Yinochiroptera -Rhinolophoidea
      • nadčeľaď Noctilionoidea (Phyllostomatoidea)
        • čeľaď Mystacinidae – donedávna zaraďované mimo Noctilionoidea, priamo pod Yangochiroptera
        • čeľaď Phyllostomatidae (Phyllostomidae) – vrátane upírov (upírovité-Desmodontidae, tu teda "upíry"-Desmodontinae) a vrátane ? †Vampyrus orientalis (=Provampyrus orientalis)
        • čeľaď Mormoopidae
        • čeľaď noktíliovité (Noctilionidae)
        • čeľaď tyropterovité (Thyropteridae)
        • čeľaď Furipteridae
      • nadčeľaď Vespertilionoidea v širšom zmysle (Vespertilionida) – bez donedávna sem (pod Natalioidea) zaraďovaných čeľadí Thyropteridae a Furipteridae
        • čeľaď †Philisidae
        • čeľaď Myzopodidae
        • čeľaď natalusovité (Natalidae)
        • (-) Molossoidea
          • čeľaď tadaridovité (Molossidae)
          • čeľaď Antrozoidae – zaraďované aj pod Vespertilionidae
        • (-) Vespertilionoidea v užšom zmysle

Poznámky:

  • V starších systémoch sa rad netopiere zaraďoval vedľa primátov.
  • Nataloidea = Myzopodidae + Natalidae + Thyropteridae + Furipteridae

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]