Neubergská zmluva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kláštor v Neubergu nad Murou, miesto uzavretia zmluvy

Neubergská zmluva bola dohoda z 25.9.1379, uzavretá v cisterciánskom kláštore v Neubergu nad Murou, medzi bratmi, rakúskymi vojvodami Albrechtom III. a Leopoldom III. o rozdelení rakúskych území.

Po náhlej smrti bezdetného vojvodu Rudolfa IV. v roku 1365 vládu nad habsburskými dedičnými dŕžavami prevzali spoločne jeho dvaja mladší bratia, Albrecht III., nazývaný podľa úpravy vlasov „S vrkočom“, a Leopold III, zvaný Spravodlivý. Obaja sa spočiatku svorne snažili pokračovať v bratovej politike. Po počiatočných úspechoch však začiatkom sedemdesiatych rokov 14. storočia vznikli medzi bratmi spory o vzájomné usporiadanie vlády. V roku 1374 prišlo medzi nimi k predbežnej dohode, že starší Albrecht bude vládnuť rakúskym krajinám a Štajersku a Leopold zostávajúcim habsburským územiam.

K definitívnemu potvrdeniu dohody a rozdeleniu vlády podľa predom dohodnutého princípu prišlo v hornoštajerskom kláštore v Neubergu nad Murou. Podľa nej Albrecht III. obdržal Horné a Dolné Rakúsko a Štajersko, Leopold III. dostal Korutánsko, Kransko, Tirolsko, novonadobudnuté územia na Istrii a Jadrane. Jej účelom bolo zabrániť pripadnutiu príslušných území rímskonemeckej ríši v prípade vymretia jednej z vetiev habsburského rodu. Albrecht súčasne musel bratovi vyplatiť odstupné 100 tisíc zlatých. Bratia sa tiež dohodli na vzájomnom dedičskom nároku, na poručníctve nad neplnoletými následníkmi opačnej línie a na predkupnom práve.

Dátumom uzavretia zmluvy sa Habsburgovci rozdelili na dve línie pomenované podľa mien ich zakladateľov – na albrechtovu a leopoldovu. Zdalo sa, že prvá z nich bude mocensky úspešnejšia. Bola jednotná, nedochádzalo v nej k deleniu dŕžav a vnuk zakladateľa, Albrecht V. dosiahol titul rímskeho kráľa a sobášom i uhorskú a českú korunu. No už v nasledujúcom pokolení jeho synom Ladislavom v roku 1457 línia vymrela. Leopoldova línia bola naopak životaschopnejšia a rozrastajúcim sa potomstvom zabezpečila habsburskej dynastii pokračovanie.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • kol. autorov, Dějiny Rakouska, Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 2002