Neutrónová bomba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Neutrónová bomba je typ taktickej jadrovej zbrane, ktorá vo zvýšenej miere vyžaruje neutróny. Je to termonukleárna zbraň, v ktorej je až polovica energie uvoľnená vo forme ionizujúceho žiarenia, z ktorého viac ako polovica pripadá na neutrónové žiarenie. [1] I keď má stále silné tepelné a tlakové účinky, jej hlavným cieľom sú živé organizmy. Bežná predstava, že neutrónová bomba zabíja, ale infraštruktúru neničí, nie je celkom správna, v okruhu niekoľko stoviek metrov ničí rovnako ako obyčajná jadrová zbraň o ekvivalente zhruba kilotona TNT. Človeka ale dokáže zabiť svojim žiarením na vzdialenosť mnohokrát vyššiu.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Za vynálezcu neutrónovej bomby je považovaný Samuel Cohen, ktorý jej koncept navrhol v roku 1958. Prvýkrát ju USA vyskúšali v roku 1963.[2] Na konci sedemdesiatych rokov bol jej vývoj zastavený, ale v osemdesiatych opäť obnovený. Mala byť použitá pre zastavenie prípadného útoku obrnených vojsk Varšavskej zmluvy. Pancierovanie totiž nie je pre neutrónové žiarenie prekážkou. Jeden z vyvinutých typov, W79, bol aj s delostreleckým 8″ nábojom.[3]

Reakcia ZSSR bola veľmi prudká, zrejme kvôli vedomiu jej účinnosti na pozemné vojská a veľkej ekonomickej záťaži pri jej výrobe. Zbraň vo svojej propagande označovali za „barbarskú“, „nehumánnu“ a „útočnú“. V novembri 1978 Leonid Brežnev vo svojom prejave prehlásil, že ZSSR túto zbraň tiež dávno vyskúšalo, ale nikdy ju nezačala masovo vyrábať.[4]

Po skončení studenej vojny USA neutrónové bomby vyradili zo svojej výzbroje. Poslednú neutrónovú bombu USA rozobrali v roku 2003. Neutrónovú bombu vyskúšalo v roku 1980 aj Francúzsko, ale ani to ju už tiež nepoužíva. Predpokladá sa, že neutrónovou bombu by mohla od roku 1988 zostrojiť aj Čína.

Účinky[upraviť | upraviť zdroj]

Kilotonová neutrónová bomba ktorá exploduje 1 km nad zemou spôsobí vo vzdialenosti 300 metrov smrť v priebehu dvoch dní, a vo vzdialenosti 700 m priebehu týždňa. Zabíja až do vzdialenosti 2600 m a podstatné škody pôsobí na vzdialenosť 3,5 km. Oneskorené účinky sú tiež jej nevýhodou, pretože zasiahnutí vo väčšej vzdialenosti, po prvotnej paralýze sa dočasne preberú a ešte niekoľko dní sa cítia relatívne dobre.[5] Dá sa predpokladať, že pri vedomí na pokraji smrti sa podľa toho zachovajú.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Jaderné zbraně [online]. Fakulta jaderná a fyzikálně inženýrská, [cit. 2012-07-17]. Dostupné online. (česky)
  2. NEUTRON BOMB [online]. Trivia-Library.com, [cit. 2012-07-17]. Dostupné online. (anglicky)
  3. Complete List of All U.S. Nuclear Weapons [online]. Nuclearweaponarchive.org, rev. 2006-10-14, [cit. 2012-07-17]. Dostupné online. (anglicky)
  4. A. AQUINO, PH.D., Michael. The Neutron Bomb [online]. San Francisco : xeper.org, 1980, 1982, [cit. 2012-07-17]. Dostupné online. (anglicky)
  5. Nuclear Fallout [online]. personal.umich.edu, [cit. 2012-07-17]. Dostupné online. (anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Neutronová bomba na českej Wikipédii.