Neziderské jazero

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Fertő/Neusiedlersee Cultural Landscape*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Neusiedler See im Winter.jpg
Neziderské jazero
Štát Rakúsko Rakúsko a Maďarsko Maďarsko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá v
Identifikačné č. [UNESCO 772]
Región** Lokality Svetového dedičstva v Európe
História zápisu
Zápis 2001  (25. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
Pohľad na Neziderské jazero zo severu
Satelitná snímka jazera

Neziderské jazero (po nem. Neusiedler See, maď. Fertõ) je plytké bezodtokové jazero na hraniciach Rakúska a Maďarska; 115 m n. m., 320 km², max. hĺbka 2 m. Slabo slané. Neziderské jazero je zvyškom Tethys.

Jazero je popri Balatone jediné stepné jazero v Európe. Jazero leží v rakúskej spolkovej krajine Burgenland a v západnom Maďarsku. Samotná rakúska časť je súčasne najväčším jazerom v Rakúsku. Vyznačuje sa tým, že je obklopené pásmom trstiny, veľmi malou hĺbkou, miernym a veterným podnebím. Jedinečná fauna a flóra sú chránené dvomi národnými parkmi Neziderské jazero - Seewinkel a Fertő-Hanság, ako aj tým, že je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO (od roku 2001).

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Pred 20 miliónmi rokov došlo k poklesávaniu územia medzi vznikajúcim Alpsko-Karpatsko-Dinárskym horstvom. V dôsledku tohto poklesu začala vznikať dnešná Panónska panva. Poklesnuté priestory sa spojili so sústavou paniev Tethys vyplnených morskou slanou vodou. Po poklesnutí hladiny mora pred asi 11 miliónmi rokov bola Panónska panva v podstate slané brakické jazero, označované často ako ako Panónske jazero. Obsah soli klesal, ako postupne sedimentovala. Na konci poslednej ľadovej doby pred 13 tisícmi rokov sa uvoľnil Dunajský ľadovec a pri poslednom posune sa utvárali dnešné sedimenty v panve Neziderského jazera. Z historických prameňov je známe, že jazero v rokoch 1811-1813 čiastočne a v 1867-1871 úplne vyschlo[1]. Z geomorfologického hľadiska leží v Malej uhorskej kotline.

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Jazero má približne tvar obuváku. Severná tretina sa nazýva Neziderská zátoka (Neusiedler Bucht), užšia časť sa nazýva Illmitzer Seeenge a úplne na juhu leží trstinou zarastené Silbersee.

Rozmery[upraviť | upraviť zdroj]

Rozloha jazera je podľa vodnej hladiny približne 315 km², z toho leží 240 km² v Rakúsku a 75 km² v Maďarsku. Rakúska časť je najväčšia vodná plocha v Rakúsku. Povodie jazera má rozlohu 1 120 km². Hlavná severojužná dĺžka jazera je 36 km a šírka sa pohybuje medzi 6 až 12 km. Výška zemského zakrivenia medzi Neusiedl am See a Mörbischom am See je 9,6 m, takže nevidno z jedného konca na druhý.

Trstinový pás[upraviť | upraviť zdroj]

Jazero je takmer celé obklopené trstinovým pásom, ktorý vytvára jedinečný región pre miestnu faunu. Vďaka prevládajúcim severozápadným vetrom rastie na východnom brehu menej trstiny ako na západnom. Pri Donnerskirchene dosahuje pás šírku 8 km, Podersdorf am See leží na jedinom beztrstinovom mieste dlhom 2 km. Trstinový pás, pokrývajúci až štyri pätiny jazera je miestom hniezdenia vodného vtáctva. V Rakúsku je rovnomenná vtáčia rezervácia.

Okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Brehy sú nízke, silno močaristé. V lete (vlhké obdobie) sa rozmery Neziderského jazera zväčšujú. V zime niekedy premŕza až do dna. Miesta na kúpanie a prístavy sú Illmitz, Podersdorf am See, Weiden am See, Neusiedl am See, Jois, Breitenbrunn, Purbach am Neusiedler See, Oggau am Neusiedler See, Rust a Mörbisch am See v Rakúsku, a Fertőrákos v Maďarsku. Ďalšie miesta na okolí sú Apetlon, Winden am See, Donnerskirchen, Oslip, Fertőboz, Fertőd, Balf, Mekszikópuszta, Fertőhomok, Hegykő, Sarród a Fertőújlak.

Vodná hladina[upraviť | upraviť zdroj]

Hladina jazera leží v nadmorskej výške 115,45 m. Maximálna hĺbka jazera je 1,8 m. Priemerná hladina kolíše medzi 0,6 a 0,8 m. Prítok do jazera zabezpečujú z 80 % podzemné pramene a z 20 % malá rieka Wulka. Voda v jazere je mierne slaná. Odtok zabezpečuje v rokoch 1895 – 1909 umelo vybudovaný Einserkanal. Tak je na území Maďarska zviazané s povodím Dunaja.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003, Všeobecná geológia 2. Univerzita Komenského, Bratislava, s. 322

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]