Niccolò Antonio Zingarelli
| Niccolò Antonio Zingarelli | |
 taliansky hudobný skladateľ | |
| Narodenie | 4. apríl 1752 Neapol, Taliansko |
|---|---|
| Úmrtie | 5. máj 1837 (85 rokov) Torre del Greco, Taliansko |
| Odkazy | |
| Commons |  Niccolò Antonio Zingarelli |
Niccolò Antonio Zingarelli (* 4. apríl 1752, Neapol, Taliansko – † 5. máj 1837, Torre del Greco) bol taliansky hudobný, prevažne operný, skladateľ.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Zingarelli študoval v Neapole na konzervatóriu Santa Maria di Loreto. Jeho učiteľom bol okrem iného Fedele Fenaroli. Svoju prvú operu „I quattro pazzi“ skomponoval už ako šestnásťročný, uvedená bola v roku 1768 ako školské predstavenie. Prvou verejne uvedenou bola opera „Montezuma“, ktorú uviedlo v roku 1781 divadlo San Carlo v Neapole.
Po štúdiách odišiel do Paríža, kde uviedol operu „Antigona“ (1790). V revolučnej dobe utiekol späť do Talianska a stal sa kapelníkom milánskeho dómu. Tu zotrval až do roku 1794. V tomto roku obdržal miesto kapelníka (maestro di cappella) v chráme Santa Casa v Lorete. V roku 1804 vystriedal Pietra Guglielmiho vo funkcii zbormajstra Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne.
V tejto funkcii, ako nadšený vlastenec, odmietol dirigovať Te Deum na počesť narodenia Napoleonovho syna Napoleona II.. Za tento čin ho zatkli a deportovali do Paríža. Napoleon sám však bol milovníkom Zingarelliho hudby, okamžite mu udelil milosť a udelil mu štátny dôchodok.
V roku 1813 sa stal riaditeľom konzervatória v Neapole a o tri roky neskôr sa stal zbormajstrom neapolskej katedrály po Giovannim Paisiellim. V týchto funkciách už zostal až do smrti v roku 1837. Medzi jeho žiakov z tohto obdobia patrili slávne mená ako Vincenzo Bellini, Michael Costa, alebo Saverio Mercadante.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Skomponoval cez 40 opier. Zingarelliho najslávnejšími operami sa stali „Giulietta e Romeo“ (1796) a predposledné dielo „Berenice“ (1811).
Jednak s ohľadom na zamestnania, ktoré zastával, ale tiež preto, že bol hlboko veriaci človek, je veľmi rozsiahle aj Zingarelliho chrámové dielo (omše, oratória, kantáty, moteta). Len pre chrám v Lorete skomponoval 541 diel a z toho 28 omší. Ešte mesiac pred smrťou vo veku 85 rokov, skomponoval rozsiahle oratórium „Útek do Egypta“ a requiem pre samého seba.
Opery[upraviť | upraviť zdroj]
- I quattro pazzi (1768 Neapol)
- Montezuma (1781 Neapol)
- Alsinda (1785 Miláno)
- Ricimero (1785 Benátky)
- Armida (1786 Rím)
- Antigono (1786 Mantova)
- Ifigenia in Aulide (1787 Miláno)
- Artaserse (1789 Terst)
- Antigone (1790 Paríž)
- Pharamond (1790 ?)
- La morte de Cesare (1790 Miláno)
- Pirro, rè d'Epiro (1791 Miláno)
- Annibale in Torino (1792 Turín)
- Atalanta (1792 Turín)
- L'oracolo sannita (1792 Turín)
- Il mercato di Monfregoso (1792 Miláno)
- La Rossana (1793 Janov)
- La secchia rapita (1793 Miláno)
- Artaserse (1793 Miláno)
- Apelle (1793 Benátky)
- Gerusalemme distrutta (1794 Florencia)
- Alzira (1794 Florencia)
- Quinto Fabio (1794 Livorno)
- Il conte di Soldagna (1794 Benátky)
- Apelle e Campaspe (1795 Bologna)
- Gli Orazi e Curiazi (1795 Neapol)
- Giulietta e Romeo (1796 Miláno)
- Andromeda (1796 Benátky)
- La morte di Mitridate (1797 Benátky)
- Ines de Castro (1798 Miláno)
- Carolina e Mexico (1798 Benátky)
- Meleagro (1798 Miláno)
- I veri amici repubblicani (1798 Turín)
- Il ratto delle Sabine (1799 Benátky)
- Clitennestra (1800 Miláno)
- Edipo a Colono (1802 Benátky)
- La notte dell'amicizia (1802 Benátky)
- Il bevitore fortunato (1803 Miláno)
- Il ritorno di Serse (1808 Modena)
- Baldovino (1811 Rím)
- Berenice, regina d'Armenia (1811 Rím)
- Malvina (1829 Neapol)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Niccolò Antonio Zingarelli
