Niccolò Antonio Zingarelli

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Niccolò Antonio Zingarelli
Niccolò Antonio Zingarelli
taliansky hudobný skladateľ

Narodenie 4. apríl 1752
Neapol, Taliansko
Úmrtie 5. máj 1837 (85 rokov)
Torre del Greco, Taliansko

Niccolò Antonio Zingarelli (* 4. apríl 1752, Neapol, Taliansko – † 5. máj 1837, Torre del Greco) bol taliansky hudobný, prevažne operný, skladateľ.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Zingarelli študoval v Neapole na konzervatóriu Santa Maria di Loreto. Jeho učiteľom bol okrem iného Fedele Fenaroli. Svoju prvú operu „I quattro pazzi“ skomponoval už ako šestnásťročný, uvedená bola v roku 1768 ako školské predstavenie. Prvou verejne uvedenou bola opera „Montezuma“, ktorú uviedlo v roku 1781 divadlo San Carlo v Neapole.

Po štúdiách odišiel do Paríža, kde uviedol operu „Antigona“ (1790). V revolučnej dobe utiekol späť do Talianska a stal sa kapelníkom milánskeho dómu. Tu zotrval až do roku 1794. V tomto roku obdržal miesto kapelníka (maestro di cappella) v chráme Santa Casa v Lorete. V roku 1804 vystriedal Pietra Guglielmiho vo funkcii zbormajstra Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne.

V tejto funkcii, ako nadšený vlastenec, odmietol dirigovať Te Deum na počesť narodenia Napoleonovho syna Napoleona II.. Za tento čin ho zatkli a deportovali do Paríža. Napoleon sám však bol milovníkom Zingarelliho hudby, okamžite mu udelil milosť a udelil mu štátny dôchodok.

V roku 1813 sa stal riaditeľom konzervatória v Neapole a o tri roky neskôr sa stal zbormajstrom neapolskej katedrály po Giovannim Paisiellim. V týchto funkciách už zostal až do smrti v roku 1837. Medzi jeho žiakov z tohto obdobia patrili slávne mená ako Vincenzo Bellini, Michael Costa, alebo Saverio Mercadante.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Skomponoval cez 40 opier. Zingarelliho najslávnejšími operami sa stali „Giulietta e Romeo“ (1796) a predposledné dielo „Berenice“ (1811).

Jednak s ohľadom na zamestnania, ktoré zastával, ale tiež preto, že bol hlboko veriaci človek, je veľmi rozsiahle aj Zingarelliho chrámové dielo (omše, oratória, kantáty, moteta). Len pre chrám v Lorete skomponoval 541 diel a z toho 28 omší. Ešte mesiac pred smrťou vo veku 85 rokov, skomponoval rozsiahle oratórium „Útek do Egypta“ a requiem pre samého seba.

Opery[upraviť | upraviť zdroj]

  • I quattro pazzi (1768 Neapol)
  • Montezuma (1781 Neapol)
  • Alsinda (1785 Miláno)
  • Ricimero (1785 Benátky)
  • Armida (1786 Rím)
  • Antigono (1786 Mantova)
  • Ifigenia in Aulide (1787 Miláno)
  • Artaserse (1789 Terst)
  • Antigone (1790 Paríž)
  • Pharamond (1790 ?)
  • La morte de Cesare (1790 Miláno)
  • Pirro, rè d'Epiro (1791 Miláno)
  • Annibale in Torino (1792 Turín)
  • Atalanta (1792 Turín)
  • L'oracolo sannita (1792 Turín)
  • Il mercato di Monfregoso (1792 Miláno)
  • La Rossana (1793 Janov)
  • La secchia rapita (1793 Miláno)
  • Artaserse (1793 Miláno)
  • Apelle (1793 Benátky)
  • Gerusalemme distrutta (1794 Florencia)
  • Alzira (1794 Florencia)
  • Quinto Fabio (1794 Livorno)
  • Il conte di Soldagna (1794 Benátky)
  • Apelle e Campaspe (1795 Bologna)
  • Gli Orazi e Curiazi (1795 Neapol)
  • Giulietta e Romeo (1796 Miláno)
  • Andromeda (1796 Benátky)
  • La morte di Mitridate (1797 Benátky)
  • Ines de Castro (1798 Milán)
  • Carolina e Mexico (1798 Benátky)
  • Meleagro (1798 Miláno)
  • I veri amici repubblicani (1798 Turín)
  • Il ratto delle Sabine (1799 Benátky)
  • Clitennestra (1800 Milán)
  • Edipo a Colono (1802 Benátky)
  • La notte dell'amicizia (1802 Benátky)
  • Il bevitore fortunato (1803 Miláno)
  • Il ritorno di Serse (1808 Modena)
  • Baldovino (1811 Rím)
  • Berenice, regina d'Armenia (1811 Rím)
  • Malvina (1829 Neapol)


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]