Nick Bostrom
| Nick Bostrom | |
.jpg) švédsky filozof | |
| Narodenie | 1973 |
|---|---|
| Odkazy | |
| Webstránka | nickbostrom.com |
| Commons |  Nick Bostrom |
Nick Bostrom narodený ako Nick Boström (* 1973) je švédsky filozof a transhumanista. Pôsobí na University of Oxford.
Zakladateľ a prezident World Transhumanist Association[upraviť | upraviť zdroj]
Spolu s Davidom Pearcem založil v roku 1998 Svetovú transhumanistickú asociáciu – World Transhumanist Association WTA. Od roku 2005 vykonáva funkciu prezidenta WTA. V roku 2004 založil s Jamesom Hughesom Institute for Ethics and Emerging Technologies a v roku 2005 založil Oxford Future of Humanity Institute, kde vykonáva funkciu riaditeľa.
Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]
Nick Bostrom je autorom knihy Anthropic Bias. Observation Selections Effects in Science and Philosophy (2002) a mnohých publikácií venovaných tiež problematike transhumanizmu ako What is Transhumanism ? (1998), (2001), Existential Risks. Analyzing Human Extinction Scenarios and Related Hazards (2001), Are You Living In a Computer Simulation ? (2001), (2003), Transhumanist Values (2003), Human Genetic Enhancements: A Transhumanist Perspective (2003), The Transhumanist FAQ. A General Introduction. Version 2.0 (2003), The Transhumanist FAQ. A General Introduction. Vesrsion 2.1 (2003) , The Future of Human Evolution (2004), Infinite Ethics (2004), Transhumanism: The World´s Most Dangerous Idea ? (2004), A History of Transhumanist Thought (2005).
Polemika s Francisom Fukuyamom[upraviť | upraviť zdroj]
Bostrom koncom roku 2004 polemizoval v článku Transhumanism: The World´s Most Dangerous Idea ? (2004) s americkým politologom Francisom Fukuyamom, ktorý v časopise Foreign Policy označil transhumanizmus za najnebezpečnejšiu myšlienku na svete.
Filozofia transhumanizmu[upraviť | upraviť zdroj]
Bostrom podal stručnú charakteristiku transhumanizmu v publikácii The Transhumanist FAQ. A General Introduction. Vesrsion 2.1 (2003). Podľa Nicka Bostroma transhumanizmus môže byť chápaný ako rozšírenie humanizmu, z ktorého je čiastočne odvodený. Humanisti veria, že človek má hodnotu, že jednotlivec má hodnotu. Nemusíme byť dokonalí, ale môžeme zlepšovať veci podporou racionálneho myslenia, slobody, tolerancie, demokracie a starostlivosťou o ostatných ľudí. Transhumanisti s tým podľa Bostroma súhlasia, ale tiež zdôrazňujú, že máme potenciál stávať sa. Tak ako využívame racionálne prostriedky pre zdokonaľovanie ľudských podmienok a vonkajšieho sveta, môžeme tieto prostriedky využiť aj na zdokonalenie nás samých, ľudského organizmu. Pri tomto nie sme podľa Bostroma limitovaní tradičnými humanistickými metódami ako sú vzdelávanie a ľudský rozvoj. Môžeme tiež použiť technologické prostriedky. Ktoré nám eventuálne umožnia posunúť sa za hranice človeka v súčasnom chápaní.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Bostrom, Nick: The Transhumanist FAQ. A General Introduction. Version 2.1 2003. www.transhumanism.org Archivované 2006-12-31 na Wayback Machine