Niki Lauda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Niki Lauda
Lauda, Niki 1973-07-06.jpg
Narodený 22. február 1949
Team March, BRM, Ferrari, Brabham, McLaren
Grand Prix 172
Majster sveta 3x 1975, 1977, 1984
Víťazstvá 25
Pódium 54
Pole position 24
Naj. kolo 24
Body 420,5
Prvé GP Grand Prix Rakúska 1971
Prvé víťazstvo Grand Prix Španielska 1974
Sezóny v F1 1971 - 1979, 1982 - 1985

Andreas Nikolaus „Niki“ Lauda (* 22. február 1949, Viedeň) je bývalý rakúsky pilot Formuly 1, trojnásobný majster sveta z rokov 1975, 1977 a 1984. Neskôr podnikateľ v oblasti leteckej dopravy, založil dve letecké spoločnosti (Lauda Air a Niki). Dva roky bol tiež manažérom pretekárskeho tímu Jaguar Formula One. V súčasnej dobe pracuje ako odborný konzultant pre nemecké televízie počas víkendov Grand Prix a funguje ako non-executive chairman pre tím Mercedes AMG Petronas F1.

Lauda bol vážne zranený pri havárii v roku 1976 na Veľkej cene Nemecka na Nürburgringu, počas ktorej jeho Ferrari vzbĺklo, po vdýchnutí horúcich toxických výparov sa ocitol blízko smrti a utrpel vážne popáleniny. Avšak zotavil sa a vrátil sa znovu pretekať - iba o šesť týždňov neskôr na Veľkej cene Talianska. Jazvy po popáleninách, ktoré utrpel zanechali trvalé stopy.

Pretekárske začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Niki Lauda sa narodil 22. februára 1949 v rakúskej Viedni, v zámožnej rodine. Jeho starým otcom bol viedenský rodák, podnikateľ Hans Lauda.

Lauda sa stal pretekárom aj napriek nesúhlasu jeho rodiny. 15. apríla 1968 sa ako 19 ročný zúčastnil svojich prvých pretekov do vrchu na aute Mini Cooper S 1300 a vo svojej skupine sa umiestnil na druhom mieste. V roku 1969 sa Lauda presunul do Formuly V. V roku 1970 prekonal v súťaži Formula 3 viacero pozoruhodných nehôd, súťaž opustil a nastúpil do Formuly 2.

Aby získal peniaze na vstup do Formuly 1, jazdil začiatkom 70-tych rokov preteky športových automobilov na Porsche 908/2 a preteky cestných automobilov. V roku 1973 vyhral, mimo iných, 24 hodinové preteky na Nürburgringu na aute BMW Coupé.

Formula 1[upraviť | upraviť zdroj]

15. augusta 1971 sa Lauda zúčastnil svojich prvých pretekov Formuly 1 na Veľkej cene Rakúska za March-Ford, no v pretekoch vypadol. V roku 1972 si vzal v Raiffeisenbank pôžičku v hodnote dvoch miliónov Rakúskych šilingov na zakúpenie kokpitu v March-Ford. V roku 1973 jazdil za britský tím B.R.M., za ktorý sa na Veľkej cene Monaka umiestnil na treťom mieste. V roku 1974 mu dal ponuku Enzo Ferrari. V stajni Ferrari tvorili Niki Lauda, vedúci pretekárskeho oddelenia Luca di Montezemolo a konštruktér Mauro Forghieri úspešné trio. V roku 1974 slávila stajňa Ferrari úspech s novým modelom 312B3 - Lauda zvíťazil na Veľkej cene Španielska v Jarame, 28. apríla 1974, no sezónu ukončil na štvrtom mieste. Jeho tímový kolega Clay Regazzoni sa umiestnil na druhom mieste.

1975 - Majster sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Na novom modeli 312T zajazdil Lauda, ako prvý a v tom čase jediný, okruh Nürburgring za čas 6:58,4 minút. Po tom čo bol v predchádzajúcej sezóne v tieni svojho tímového kolegu Regazzoniho, v roku 1975 šampionátu dominoval a stal sa po prvý krát majstrom sveta.

1976 - Nehoda na Nürburgringu[upraviť | upraviť zdroj]

V prvej polovici sezóny 1976 bol Lauda opäť lepší, vyhral štyri z ôsmich pretekov a vďaka nesmierne spoľahlivému Ferrari 312T sa iba raz neumiestnil medzi prvými troma miestami, jasne dominoval Svetovému poháru. Napriek nehode na svojom panstve neďaleko Salzburgu, kde si na traktore zlomil dve rebrá, bol schopný zajazdiť Veľkú cenu Španielska s liekmi proti bolesti. Lauda, počas rehabilitačnej fázy spoznal Williho Dungla, ktorý predtým spolupracoval s rakúskym olympijským tímom. Dungl sa stal Laudovým fyzioterapeutom a v celej jeho pretekárskej kariére zohral významnú úlohu.

Lauda získal po Jamesovi Huntovi druhý najlepší čas na Nürburgringu.

Niki Lauda na sobotňajšom tréningu na Nürburgringu v roku 1976

Pred Veľkou cenou Nemecka, 1. augusta 1976, pršalo. Okrem jediného pretekára (Jochen Mass) štartovali všetci na pneumatikách do dažďa. Po prvom kole väčšina vymenila pneumatiky za "Slicks" - pneumatiky z hladkým behúňom. Mechanikom stajne Ferrari trvala výmena dlhšie, preto sa Lauda prepadol do stredu pretekárskeho poľa, no onedlho sa mu podarilo niekoľko súperov obehnúť. Krátko po prejazde cez Breidscheid havaroval pred úsekom Bergwerk. Laudovo Ferrari 312T sa zrazu otočilo doprava, odrazilo sa od skalnej steny späť na cestu a vzbĺklo. Do horiaceho monopostu vrazil Brett Lunger, ktorému sa na rozdiel od Nikiho Laudu podarilo z vraku dostať von. Piloti Arturo Merzario, Brett Lunger, Guy Edwards a Harald Ertl sa snažili Laudu dostať z vraku. Než sa im to podarilo utrpel Niki Lauda vážne popáleniny tváre a nadýchal sa horúcich toxických splodín. Po príchode sanitky bol odvezený do nemocnice.

Preteky boli zastavené a po novom štarte sa víťazom stal James Hunt. Ferrari, ako náhradu za Laudu, najalo pretekára menom Carlos Reutemann.

Už o 42 dní, po dvoch premeškaných pretekoch, zajazdil Lauda Veľkú cenu Španielska a skončil na štvrtom mieste s krvácajúcimi ranami. Nasledovalo množstvo operácií a transplantácií kože. Nasledujúce dva preteky v Amerike vyhral Hunt. V poslednom preteku, Veľkej cene Japonska vo Fuji, bol Lauda na treťom štartovacom mieste za Huntom, ktorý od Laudovej nehody vyhral štyri Veľké ceny a bol v šampionáte ešte o tri body pozadu. Štart bol dlhšiu dobu odkladaný, kvôli daždu a hmle, ale nakoniec sa preteky odštartovali predtým než by sa zotmelo. Lauda v druhom kole odstavil svoje vozidlo z bezpečnostných dôvodov, druhý stále aktívny bývalý majster sveta Emerson Fittipaldi urobil to isté, rovnako ako Carlos Pace a Larry Perkins. Forghieri Laudovi navrhol ako dôvod rezignácie technickú poruchu, no Lauda odmietol zavádzať médiá. Hunt v preteku viedol, ale v poradí sa prepadol po dlhej zastávke v boxoch. Myslel si, že titul stratil a až po dojazde do boxov sa dozvedel o svojom triumfe. Skončil tretí a získal titul majstra sveta o jediný bod.

1977 - druhý titul majstra sveta[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1977 sa Lauda stal majstrom sveta Formuly 1 po druhý krát. Už pred koncom sezóny však došlo medzi Nikim a Enzom Ferrari k nezhodám, čo v roku 1978 vyústilo v Laudov prestup do stajne Brabham, ktorej vlastníkom bol Bernie Ecclestone. Posledné dva preteky sezóny za Ferrari odjazdil namiesto Laudu jeho nasledovník Gilles Villeneuve. Túto sezónu, aj napriek zisku titulu, Lauda neskôr opísal ako svoju najhoršiu. V roku 1978 dosiahol Lauda niekoľko úspechov, no sezóne dominoval Lotus. Lauda skončil sezónu na štvrtom mieste. Počas tréningu pred Veľkou cenou Kanady, v sezóne 1979, Lauda odstúpil s oddôvodnením, že stráca motiváciu "jazdiť do kruhu", svoj záujem venoval budovaniu svojej leteckej spoločnosti.

1982 - návrat do Formuly 1[upraviť | upraviť zdroj]

Kvôli podpore a propagácii svojej leteckej spoločnosti sa vrátil do Formuly 1, jazdil za McLaren. Zvíťazil už v treťom preteku sezóny - na Veľkej cene Long Beach a potvrdil tímovému sponzorovi Marlboro, že je stále schopným pretekárom. Pred pretekom v Južnej Afrike bol spolu s Didierom Pironi zodpovedný za štrajk pretekárov. Dôvodom bola nová Super-Licencia, ktorá znevýhodňovala pretekárov. Pretekári sa zabarikádovali v hoteli Sunnyside Park (všetci okrem pretekára menom Teo Fabi), kým neboli ich požiadavky splnené.

1984 - tretí titul majstra sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Lauda v monoposte McLaren MP4/2 na Veľkej cene v Dallase 1984

Majstrovstvá sveta 1984 sa stali duelom medzi Laudom a jeho novým tímovým kolegom Alainom Prostom. Tím McLaren dominoval celú sezónu, keď zo šestnástich pretekov zvíťazil dvanásťkrát. Alain Prost bol v tréningoch a kvalifikácii rýchlejší ako Lauda, ktorý mu v rýchlosti nedokázal konkurovať. Sústredil sa preto na konštrukčnú stránku svojho vozidla a preteky. Nakoniec získal titul na Veľkej cene Portugalska najtesnejším rozdielom pol bodu (polovičné body sa udeľovali na skrátenej Veľkej cene v Monaku).

Rok 1985 nebol pre Laudu úspešný. Najmä kvôli technickým problémom nedokončil jedenásť zo štrnástich pretekov na ktorých štartoval. Vyhral len jedinú - Veľkú cenu Holandska - ktorá bola jeho 25. a zároveň posledná víťazná. Jeho posledným pretekom bola Veľká cena Austrálie, v ktorej bol na vedúcej pozícii, no kvôli defektu ju nedokončil. Na konci tejto sezóny ukončil svoju kariéru vo Formule 1. Majstrom sveta sa stal jeho tímový kolega Alain Prost. Niki Lauda odmietol ponuku Bernieho Ecclestona na sezónu 1986.

Život po F1[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo spoločnosti NIKI

Po ukončení kariéry sa venoval svojej leteckej spoločnosti Lauda Air, ktorú založil v roku 1979. Niki Lauda má licenciu pilota a sám občas pilotoval lietadlá spoločnosti. V roku 1999 odpredal svoj podiel Austrian Airlines. Lauda Air svoju činnosť ukončili v júli 2013. V roku 2003 prebral Niki Lauda insolventnú Aero Lloyd Austria GmbH, ktorá sa v roku 2004 dočasne premenovala na flyniki, neskôr na Niki. Niki Luftfahrt kooperuje s Air Berlin.

V rokoch 1993 až 1995 bol Lauda poradcom tímu Ferrari, zároveň bol spolukomentátorom pretekov Formuly 1 pre nemeckú televíziu RTL.

V roku 2005 vydala Rakúska pošta známku z jeho podobizňou.

V roku 2012 bol vymenovaný do dozornej rady tímu Formuly 1 - Mercedes AMG Petronas.

Osobný život a súkromie[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju prvú manželku Marlene (rod. Knaus) spoznal v roku 1975, zosobášili sa v roku 1976. Rozviedli sa v roku 1991, majú spolu dvoch synov. Starší syn Lukas je manažérom mladšieho Mathiasa, ktorý je pretekárom. Tretieho syna Christopha má z nemanželského zväzku. V roku 2008 sa oženil s Birgit (rod. Wetzinger), s ktorou sa im v roku 2009 narodili dvojičky - dievča Mia a chlapec Max. Po tom čo mu zlyhala oblička, ktorej donorom bol Laudov brat, mu obličku darovala Birgit.

Film Rivali/Rush (2013)[upraviť | upraviť zdroj]

Daniel Brühl, Niki Lauda a Peter Morgan na premiére filmu Rivali / Rush vo Viedni.

V roku 2013 bol súboj o post majstra sveta F1 z roku 1976 medzi Niki Laudom a Jamesom Huntom prevedený do filmovej podoby v snímke Rivali (anglický názov : Rush), kde Laudu stvárnil herec Daniel Brühl a Jamesa Hunta herec Chris Hemsworth.