Nikolaj Fiodorovič Vatutin
| Nikolaj Fiodorovič Vatutin | |
|---|---|
 sovietsky generál |
|
|
|
|
| Narodenie | 16. december 1901 Voronež - (Kurská oblasť), Cárske Rusko |
| Úmrtie | 15. apríl 1944 (42 rokov) Kyjev, Sovietsky zväz |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Nikolaj Fiodorovič Vatutin (* 16. december 1901 – † 15. apríl 1944) bol sovietsky dôstojník, od roku 1943 v hodnosti armádneho generála. Významný vojvodca druhej svetovej vojny. Roku 1965 posmrtne vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu.
Obsah |
Život [upraviť]
Narodil sa v rodine sedliaka. Skončil poľnohospodársku školu v meste Valujky, kde za výborný prospech dostal štipendium a možnosť študovať na ekonomickej škole. No po tom čo mu v štvrtom ročníku prestali vyplácať štipendium bol nútený sa vrátiť domov, kde pracoval ako úradník.
V roku 1920 vstúpil ako obyčajný vojak do Červenej armády. Účastnil sa bojov proti N. I. Machnovi v oblasti Luganska a Starobeľska. Potom navštevoval Poltavskú pechotnú školu, ktorú ukončil v roku 1922. V rokoch 1926—1929 študoval na Frunzeho vojenskej akadémii, na ktorú sa po niekoľkých rokoch vrátil s vynikajúcimi hodnoteniami svojich schopností, aby študoval operačné umenie. Toto štúdium však v dôsledku čistiek v armáde musel prerušiť a v roku 1938 bol preložený do Kyjevského vojenského okruhu, kde pracoval vo funkcii náčelníka štábu. V roku 1940 bol menovaný do funkcie zástupcu náčelníka generálneho štábu.
Počas Veľkej vlasteneckej vojny bol náčelníkom štábu Severozápadného frontu, zástupca náčelníka Generálneho štábu. Na začiatku vojny bol tiež navrhnutý za člena Hlavného stanu, ale tento návrh bol Stalinom zamietnutý[1]. Zúčastnil sa na bojoch v oblasti Novgorodu, kde jeho jednotky podnikli niekoľko silných protiútokov a spomalili postup vojsk Ericha von Mansteina k Leningradu. Počas týchto bojov sa zoznámil s Ivanom Čerňjachovským. V útočnej fáze bitky o Moskvu sa podarilo jeho jednotkám obkľúčiť nemecké vojská pri Demjansku (Demjanská útočná operácia), aj keď ich likvidácia nebola úspešná. Bolo to však prvé veľké obkľúčenie nemeckých vojsk na východnom fronte. Od roku 1942 velil vojskám Voronežského frontu, ktoré dlhú dobu zvádzali ťažké boje s nemeckými vojskami prekračujúcimi Don. Napriek tomu, že Nemci Voronež dobyli, neboli schopní prelomiť jeho líniu a postupovať ďalej.
Pri Stalingrade jednotky Juhozápadného frontu pod jeho velením zohrali dôležitú úlohu pri obkľučovaní 6. armády a neskôr uštedrili porážku talianskej 8. armáde na strednom Done. Zničil pri tom dve tretiny 130-tisícovej talianskej armády. Jeho postupujúce jednotky Voronežského frontu potom prenikli na juhovýchodnú Ukrajinu a oslobodili Charkov. Avšak v dôsledku viacerých jeho chýb ako aj pre nedostatočný prieskum boli nakoniec Nemci pod Mansteinovým velením schopní podniknúť silný protiútok a časť oslabených sovietskych jednotiek chytiť pri Charkove do pasce a zničiť.
V bojoch pri Kursku viedli jeho vojská Voronežského frontu úspešnú obranu pred silnými nemeckými útokmi, no i úspešnú ofenzívnu činnosť proti silnej a hlbokej nemeckej obrane. Dôležitú úlohu zohral i neskôr pri oslobodzovaní Ukrajiny a znovuzískaní Kyjeva. Súčinnosťou 1. ukrajinského frontu (na ktorý bol premenovaný Voronežský front) a 2. ukrajinského frontu, sa podarilo sovietskym vojskám obkľúčiť a zničiť v januári a februári 1944 silné nemecké zoskupenie vojsk pri Korsuni-Ševčenkovskom. 12. apríla bol povýšený do hodnosti armádny generál.
Zomrel v noci zo 14. apríla na 15. apríla 1944 v Kyjevskej vojenskej nemocnici na následky straty krvi, po tom, čo bol postrelený do nohy 29. februára 1944 pri prepade zorganizovaného ukrajinskými nacionalistami v obci Miljatyn[2]. Ako dátum úmrtia ruské zdroje uvádzajú 15. apríl[3]. Bol pochovaný v Kyjeve, kde má postavený aj pamätník.
Nikolaj Vatutin bol považovaný za jedného z najlepších sovietskych veliteľov celej vojny, a to nielen z vojenského ale i z ľudského hľadiska.
Vyznamenania [upraviť]
Vatutin bol dekorovaný viacerými vyznamenaniami[3]:
- medaila «XX rokov Robotnícko-roľníckej Červenej armády» (1938)
- Rad Lenina (1941)
- Rad Červenej zástavy (1941)
- Rad Suvorova I. stupňa (1943)
- Rad Kutuzova I. stupňa (1943)
- Hrdina Sovietskeho zväzu (posmrtne 1965)
- ďalšie, medzi inými aj československé vyznamenania
Referencie [upraviť]
- ↑ Žukov, G. K., Vzpomínky a úvahy 2. Naše Vojsko, Praha, 2006, s. 92
- ↑ Nikolaj Fedorovič Vatutin [online]. valka.cz, [cit. 2011-02-20]. Dostupné online.
- ↑ a b Vatutin, Nikolaj Fiodorovič, Boľšaja sovietskaja enciklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2011-02-20]. Dostupné online. (po rusky)
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikolaj Fiodorovič Vatutin
