Nobilita (Staroveký Rím)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nobilita bola vrstva bohatých a vplyvných rímskych občanov, ktorá sa vytvorila na začiatku 3. storočia pred Kr. a v nasledujúcom období prevažne jej príslušníci obsadzovali vysoké štátne úrady v Rímskej ríši.

Názov pochádza z latinského slova nobilis = vznešený. Vznik nobility sa spájal s takmer dvestoročným bojom plebejcov za zrovnoprávnenie s patricijmi. Plebejci v dlhoročných politických a hospodárskych bojoch dosiahli jednak politické ústupky (obsadzovanie úradov aj príslušníkmi plebejských rodín, zriadenie vlastných úradníkov - plebejskí tribúni = lat. tribuni plebis), jednak hospodársku rovnoprávnosť.

Rozhodujúcim medzníkom k ukončeniu bojov bol rok 287 pred Kr., kedy bol prijatý Hortensiov zákon (lex Hortensia), podľa ktorého sa rozhodnutia plebejských snemov (na ktorých sa mohli zúčastňovať len plebejci) boli záväzné aj pre patricijov bez schválenia senátom (predtým bol súhlas senátu potrebný). Týmto zákonom plebejci získali rozhodujúcu zákonodarnú iniciatívu a výrazný politický vplyv v rímskej republike. Vyrovnali sa rozdiely medzi bohatými patricijmi a bohatými plebejcami. Z ich radov sa v nasledujúcom období prevažne volili rímski úradníci (edili, prétori, konzuli). Do radov nobility len ťažko prenikali noví ľudia (homo novus), ktorí rozširovali politickú základňu rímskej republiky.