Noe
Noe[1] (pri skloňovaní je kmeň Noem- (napr. genitív: Noema); iné názvy: Noach[2], Nóach[3], zriedkavo [a v Kralickej Biblii]: Noé[4][5], zriedkavo Noách[6]; hebr.: נח - Noach/iný prepis:Nóach; po grécky Νῶε - Nóe; po latinsky Noe alebo Noa; po arabsky: نوح - Núh) je postava z biblickej knihy Genezis.
Noe, syn Lamecha (Lámecha), vnuk Matuzalema, postavil podľa Božieho návodu archu a zachránil ľudský rod (svoju rodinu) a živočíšne druhy na Zemi. Noe mal 600 rokov, keď nastala potopa. Podľa Biblie žil 950 rokov[7] (žil v rokoch 956 - 1906 židovského kalendára t. j.v rokoch 2804 - 1854 pred Kr.). Mal troch synov: Sema, Chama a Jafeta.
Tradície knihy Genezis[upraviť | upraviť zdroj]
Obyčajne sa meno Noe (Noach) spája so slovesom nacham (utešiť, uľaviť, priniesť odpočinok, pokoj). Zdá sa, že je to narážka na vinohradníka Noema.[8] A podľa biblickej aj neskoršej tradície sa Noe pokladá za prvého človeka, ktorý začína pestovať vinič. Noemova útecha ale vychádza z jeho slov, ktorými sa Boh po potope zaväzuje, že Zem viac neprekľaje[9].[chýba zdroj]
Je považovaný za jedného z mnohých starozákonných spravodlivých[10], ktorý unikol trestu a dosiahol spásu. Je hrdinom niekoľkých príbehov z Knihy Genezis - Prvej knihy Mojžišovej.[11] Azda najznámejší je príbeh o potope.
Príbeh: Boh sa rozhodol vyhladiť zo sveta všetko živé pre skazenosť sveta, našiel zaľúbenie v spravodlivom Noemovi, ktorému prikázal, aby postavil archu. Noe počúvol a keď prišla potopa, zachránil sa v arche on, celá jeho rodina i všetky živočišné druhy. Po potope archa pristáva na hore Ararat. Noe s rodinou strávil v arche presne 1 rok a 10 dní. Noe sa stáva svedkom Božej zmluvy kedy Boh sľubuje, že nikdy nezošle na zem takúto potopu. Túto zmluvu bude pripomínať dúha.
Noe, hrdina potopy, sa ukazuje ako spravodlivý a preto uniká zo záhuby odsúdeného sveta a zmieruje s Bohom Zem a jej obyvateľov.
V Novom zákone[upraviť | upraviť zdroj]
Noe je podľa evanjelia vzorom bedlivosti; žil v očakávaní Božieho súdu[12]. List Hebrejom ho predstavuje ako svedka viery. Noe je aj hlásateľom Božej spravodlivosti, keď oznamuje deň súdu.[13] Spásu ktorú získal, je predobrazom spásy cez vodu (krst).
Iné tradície[upraviť | upraviť zdroj]
Noe nie je ojedinelou postavou svojho druhu. K Noemovi sa vzťahujú aj v staromezopotámskej literatúre paralely, z ktorých je najznámejší Utnapištim (epos o Gilgamešovi).
V exegéze[upraviť | upraviť zdroj]
V rabínskej exegéze Gn 6,9 („Toto sú Noemove plody – Noe bol spravodlivý muž, najdokonalejší zo svojho pokolenia, Noe kráčal s Bohom.“) a Gn 7,1 („Potom riekol Pán Noemovi: ‚Vojdi Ty a celá Tvoja rodina do korábu, lebo len teba som videl spravodlivého medzi týmto pokolením.‘“) sa Chatam Sofer zamýšľa, prečo pri druhej charakterizácii Noeho bolo vynechané slovo najdokonalejší. Tvrdí, že pred potopou sveta Noe urobil všetko čo mu Boh prikázal, aby sa zachránil. Avšak „nepomodlil sa k Pánovi za zvyšok sveta, aby zachránil aj ostatných.“ Napr. Abrahám sa pokúsil zachrániť Sodomu a Gomoru. A sumarizuje: „Preto, keď Noe dostavia archu a Pán mu prikáže do nej nastúpiť vynechá slovo ‚najdokonalejší‘. Toto prehodnotenie Noema naznačuje, že hoci bol spravodlivý – pokiaľ šlo o jeho osobu, nemal záujem o ostatných, čo bola uňho chyba charakteru, hoci ináč bol spravodlivý.“[14]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Takto v slovenskom katolíckom preklade Biblie.
- ↑ Takto v slovenskom ekumenickom preklade Biblie.
- ↑ Takto v slovenskom evanjelickom preklade Biblie.
- ↑ Patmos. Spravodaj evanjelického a. v. cirkevného zboru v Prešove. Prešov: Evanjelická cirkev a. v., 2008, roč. 14, č. 4
- ↑ http://bible.cz/public/kapitola.phtml?tema=1&kniha=39&hlava=49&kapitola=2030&minKapitola=2029&preference=
- ↑ [1]
- ↑ Gn 9,28 (svatepismo.sk)
- ↑ Gn 9,20 (svatepismo.sk)
- ↑ Gn 8,21 (svatepismo.sk)
- ↑ Ez 14,14n (svatepismo.sk)
- ↑ Gn 6,9-9,28 (svatepismo.sk)
- ↑ Mt 24,37nn (svatepismo.sk)
- ↑ 2 Pt 2,5 (svatepismo.sk)
- ↑ Gan Sofer. Ed. Baruch Myers; preklad Dáša Zvončeková. Bratislava : Izraelská obchodná komora na Slovensku a Izraelsko-slovenská komora v Jeruzaleme, 2003. 280 s. S. 13 – 15.
- Slovník biblickej teológie. Ed. Xavier Léon-Dufour. 2. opr. slov. vyd. Trnava : Dobrá kniha, 2003. 547 s. ISBN 80-7141-414-X.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |