Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Škoda 06 T, jedna z možných alternatív nových vozidiel v Bratislave
Súčasná električka Tatra K2S na Námestí SNP
Jeden z plánov liniek v minulosti plánovaného metra
To čo sa stihlo postaviť pred zastavením stavby metra
Miesto, kadiaľ mala viesť trať metra
Pre informácie o prvej etape Šafárikovo námestie - Petržalka - Janíkov Dvor, pozri Prvá etapa nosného systému mestskej hromadnej dopravy v Bratislave

Nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, v čase plánov metra označovaný často ako bratislavská rýchlodráha (neskôr aj bratislavské metro), je názov, ktorý sa používa na označenie koncepcie siete nosného druhu dopravy v Bratislave.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Metro sovietskeho typu[upraviť | upraviť zdroj]

V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa začala Bratislava rýchle rozrastať; pribudli nové sídliská. Podľa vtedajšej komunistickej praxe sa teda rozhodlo, že vznikne metro sovietskeho typu, druhé v Česko-Slovensku. Podobne ako v Prahe, kde metro spojilo centrum mesta s jeho najväčším sídliskom, Južným mestom, v Bratislave malo metro prepojiť sídlisko Petržalka a historické jadro mesta, jazdiť tu mali súpravy česko-slovenskej (neskôr východonemeckej výroby). S výstavbou sa začalo v roku 1985/1983 [1], a to smerom od juhu k centru. Na južnom okraji Petržalky malo stáť i Depo Janíkov Dvor. Výstavba bola zhruba po roku zastavená a po roku 1989 úplne zrušená. Dodnes tak po metre zostalo torzo násypu a rozostavané depo.

Ľahké metro[upraviť | upraviť zdroj]

Avšak potreba lepšie dopravne napojiť najväčšie sídlisko krajiny zostala. A pretože by metro stálo zhruba 100 miliárd korún, ako lacnejšie riešenie sa zvolil systém VAL, ktorý je známy z Francúzska. Ten je ale, rovnako ako metro, tiež kritizovaný, a to predovšetkým preto, že nikde netvorí nosný systém MHD a nemá dostatočnú prepravnú kapacitu.

S implementáciou tohto systému sa uvažovalo už od roku 1996, v roku 1998 sa však objavili spory s dodávateľom, hlavne v oblasti financovania. Medzitým založená spoločnosť Metro a. s. preto kontrakt na výstavbu podzemky nepodpísala.

Po ďalších projektoch nakoniec nosný systém mestskej hromadnej dopravy v Bratislave bude tvoriť najskôr rýchlodrážna električková linka (posledný z projektov na vybudovanie metra padol v roku 2003), trať má byť vedená z južnej Petržalky cez Starý most do centra a na Šafárikovom námestí sa napojí na súčasnú električkovú sieť. Zámerom je aby trať bola spoločná pre regionálne vlaky ako aj električky, pričom by sa využil duálny rozchod. Odborníci však poukazujú na to, že takúto trať môže byť problematické, resp. nemožné vybudovať vzhľadom na rozdielny profil kolesa, iné elektrické napájanie a pod.

Zástancovia tohto typu nosného systému dopravy tvrdia, že v mestách s veľkosťou Bratislavy je rýchlodrážna električka lepšie riešenie ako klasická podzemná rýchlodráha a používa sa úspešne napríklad vo francúzskom Štrasburgu, ktorý má podobnú veľkosť ako Bratislava. Medzi ďalšie výhody má patriť aj výrazný mestotvorný charakter takéhoto riešenia a možnosť rozvoja oblasti v okolí električkovej trate. Odporcovia namietajú, že takáto električka do Petržalky nespĺňa parametre pre nosný systém a znehodnotí územie, cez ktoré má viesť a taktiež finačná neefektívnosť. V tomto duchu sa vyjadril vo svojom stanovisku aj Výskumný ústav dopravný.

Prvá stanica metra[upraviť | upraviť zdroj]

Hoci v súčasnosti nestojí ani metro, ani VAL, prvá stanica plánovaného metra už v hrubých rysoch existuje, nachádza sa v budove na ulici Dostojevského rad. Spoločnosť, ktorá tu odkúpila pozemok, sa zmluvne zaviazala, že na svoje náklady vytvorí v podzemí pripravovanej budovy priestor, ktorý bude využiteľný v budúcnosti ako stanica metra (práve na tomto mieste je podľa mnohých projektov stanica plánovaná).

Súčasné plány:

V súčasnosti,z dôvodu neustáleho rozrastania sa Bratislavy sa opäť uvažuje o vybudovaní 4 liniek klasického podzemného metra.

Rýchlodrážna električka[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti existujú projekty na rožšírenie električkovej siete. V roku 2007 sa malo začať s budovaním trate do Petržalky (Petržalská električka). Neskôr sa uvažuje aj s električkou do Devínskej Novej Vsi (cez Dúbravčice) a Vajnor (ku komplexu CEPIT, cez Tuhovské). Do ďalekej budúcnosti sa zvažujú aj trate do Vrakune, Prievozu a Mlynskej doliny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. rýchlodráha in: Malá encyklopédia Slovenska, Encyklopedický ústav SAV a Veda, vydavateľstvo SAV, 1987

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]