Notár
Notár je fyzická osoba vykonávajúca notársku činnosť a ďalšie činnosti trvalo spojené so sídlom jeho pôsobenia. Notári svojím postavením a činnosťou dbajú o usporiadanie a istotu v právnych vzťahoch a o predchádzanie sporom. Pri výkone svojej činnosti sa notár riadi Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi, postupuje nezávisle a nestranne a má postavenie verejného činiteľa.[1]
Obsah |
Notár v Slovenskej republike [upraviť]
Notárom Slovenskej republiky sa môže stať občan Slovenskej republiky, ak je spôsobilý k právnym úkonom, je bezúhonný, získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v obore právo, zložil úspešne notársku skúšku a nemá uložené žiadne disciplinárne opatrenia (zbavenie notárskeho úradu, vyškrtnutie zo zoznamu advokátov apod.). Každého notára môže vyhlásiť a odvolať minister spravodlivosti Slovenskej republiky. Rovnako určuje aj počet notárov u súdu prvého stupňa a s ich súhlasom ich môže preložiť do iného obvodu súdu.
Aby notár mohol vykonávať svoju činnosť, musí splniť sľub, uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním notárskej činnosti s zložiť peňažitú istotu na účet Notárskej komory SR v čiastke určenej prezídiom komory k zaistení pripojení jeho notárskeho úradu s centrálnym informačným systémom komory.
Činnosť notára [upraviť]
Notárska činnosť zahrnuje predovšetkým písanie a vydávanie listín o právnych úkonoch, osvedčovanie právne významných skutočností, riadenie vo veciach notárskych úschov a úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov. Ďalej notár môže fyzickým i právnickým osobám poskytovať právne rady, starať sa o správu majetku a zastupovať ju v katastrálnom riadení.[2]
Notár spisuje fyzickým a právnickým osobám na základe ich prehlásenia notárske zápisy o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. Ak účastník notárskeho zápisu neovláda slovenský jazyk, v ktorom sa zápis zapisuje, môže pozvať tlmočníka, ktorého si hradí sám. Pokiaľ však sám zapisujúci notár ovláda daný jazyk, môžu sa bez tlmočníka zaobísť.[3]
Notársky zápis a ďalšie dokumenty [upraviť]
Notársky zápis musí obsahovať množstvo náležitostí. Medzi ne patrí miesto, deň, mesiac a rok zápisu, pokračuje iniciálami notára, účastníkov, pozvaných zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, obsahom právneho úkonu, údajom o tom, že bol notársky zápis po prečítaní účastníkmi schválený a uzatvárajú ho podpisy všetkých zúčastnených a úradná pečiatka notára.
Osvedčovanie právne významných skutočností sa zaoberá správnosťou opisu alebo fotokópie listiny, pravosťou podpisu na listine, protestáciou zmeniek, priebehom valných hromád a schôdzkou právnických osôb, overovaním toho, že je niekto živý a stanovením podmienok zvláštnym predpisom. Na žiadosť zložiteľa môže notár prijať do úschovy listiny (najmä závety), peniaze a listinné cenné papiere, ktoré má odovzdať určitému príjemcovi a peniaze, ktoré mu boli odovzdané so žiadosťou, aby s nimi jednal podľa zmluvy alebo podľa zvláštneho právneho predpisu.[4]
Notárske centrálne registre sú verejné zoznamy vedené v elektronickej podobe, do ktorých sa zapisujú zákonom stanovené údaje. Medzi hlavné registre patrí Notársky centrálny register závetov, Notársky centrálny register záložných práv, Notársky centrálny register dražieb a Notársky centrálny register listín.[5]
Notárska komora [upraviť]
Notárska komora Slovenskej republiky, orgán samosprávy notárov, má sídlo v Bratislave, združuje všetkých notárov a vedie ich zoznam. Jej hlavným poslaním je chrániť záujmy notárskeho stavu a dohliadať na činnosť notárov. Každý notár sa stáva členom komory dňom jeho vymenovaním ministrom spravodlivosti. Medzi orgány Notárskej komory patrí konferencia notárov, prezídium komory, revízna komisia, disciplinárna komisia a školská komisia.[6]
Notári v angloamerickom právnom systéme [upraviť]
V angloamerickom právnom systéme majú notári (notary public) odlišné postavenie, napriek tomu, že ich agenda je do značnej miery podobná – typicky ide napríklad o legalizáciu. Oprávnenie vykonávať činnosť notára je niekedy časovo neobmedzené, spravidla je však udeľované iba na dobu určitú (koniec obdobia sa uvádza i na úradnej pečiatke notára). Notári v Spojených štátoch amerických nemusia mať právne vzdelanie a vo väčšine prípadov ide o právnych laikov.