Nová Ľubovňa
| Nová Ľubovňa | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 562 m n. m. |
| Súradnice | 49°16′16″S 20°40′53″V / 49,271111°S 20,681389°V |
| Rozloha | 14,43 km² (1 443 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 3 012 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 208,73 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1308 |
| Starosta | Júlia Boďová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 065 11 |
| ŠÚJ | 526924 |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| Adresa obecného úradu |
Nová Ľubovňa 102 06511 Nová Ľubovňa |
| E-mailová adresa | obec@novalubovna.sk |
| Telefón | 052 / 42 83 431 |
| Fax | 052 / 42 83 433 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Nová Ľubovňa | |
| Webová stránka: novalubovna.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Nová Ľubovňa je obec na Slovensku v okrese okrese Stará Ľubovňa.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nová Ľubovňa leží v severozápadnej časti geomorfologického celku Spišsko-šarišského medzihoria, v jeho podcelku Jakubianska brázda, pri sútoku potoka Jakubianka s Kolačkovským potokom, v doline na rozšírenej nive a terasách Jakubianky. Jakubiansku brázdu, kde ležia aj Jakubany či Šambron, na juhozápade zovierajú Levočské vrchy, na severovýchode Hromovec, pod Starou Ľubovňou na Jakubiansku brázdu nadväzuje Ľubovnianska kotlina, na východe siaha po rozvodnicu medzi povodím Popradu a Torysy.
Súčasťou obce je rekreačná osada Ľubovnianske kúpele v ktorých je lyžiarské stredisko a hotel Sorea. V Ľubovianských kúpeľoch je aj umelé jazierko v ktorom žije mlok karpatský. Najnižší bod (541 m) sa nachádza na nive Jakubianky v Ľubovnianskej kotline, na mieste, kde Jakubianka prechádza z novoľubovnianskeho do staroľubovnianskeho chotára. Najvyšším je vrch Borsučiny s n. v. 958 m. Výškový rozdiel medzi najnižším bodom chotára (na nive Jakubianky) a najvyšším (vrch Borsučiny) je 417,7 m. Stred obce má n. v. 562 m.
Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]
Novou Ľubovňou pretekájú rieky Jakubianka a Kolačkovianka.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvýkrát sa spomína v lokačnej listine r. 1308 pod názvom Liblow Pataka, keď magister Ján, syn palatína Omodeja, udelil škultéciu Helbrandovi, Adiptovmu synovi, k založeniu dediny. Helbrand dostal 3 slobodné lány, mlyn, pivovar. Mohol ešte postavit jeden mlyn a pivovar. Okrem neho nesmel tu nikto postaviť mlyn, pivovar alebo predávať pivo, víno a iné liehoviny. Za súdenie krádeží, vrážd a zbojstvá mal dostať jednu tretinu. Mal súdiť všetky malé spory, z ktorých mu pripadne celý výťažok. Ukladala sa mu tiež povinnosť vymáhať cirkevný desiatok, ktorý mal odovzdať prostredníctvom Spišskej kapituly do Uhorska. Obyvatelia obce dostali 16 rokov slobody a po jej uplynutí boli povinní zaplatiť 24 grošov poľskej miery a 60 grošov z každého majetku na sviatok sv. Juraja. Okrem toho sa im ukladala povinnosť vojensky držať údolie a zaobstarať pokrm pre zemepána kedykoľvek príde do dediny. Obec bola prvou osadou na ľubovnianskom hradnom panstve založenou na nemeckom práve. Šoltýska listina okrem udelenia bežných výsad nemeckého dedinského práva nariaďuje, aby sa osada (kostol) v cirkevných záležitostiach neriadila poľskými, ale spišskými zvyklosťami. Obec sa uvádza aj v listine z roku 1364, ktorou boli udelené mestské výsady Starej Ľubovni a vymedzené jej hranice. Písomne je doložená aj v 2 súdobých odpisoch listiny Žigmunda z roku 1408, ktorou ľubovnianske hradné panstvo daroval Imrichovi z Perína. Po celé obdobie stredoveku patrila hradnému panstvu Ľubovňa. V rokoch 1412-1772 bola v zálohu Poľsku. Podľa úradného popisu kráľovských majetkov, ktoré nariadil poľský snem v rokoch 1562-1563, obec dávala robotu, zosyp, múku, dávky v naturáliách, seno a platila vojenskú daň. Spolu platila 35,6 fl. V rokoch 1786-1787 obec dosídlili nemeckí osadníci. V 18. storočí tu bola v prevádzke vysoká pec a železné hámre, ktoré zanikli po roku 1867, roku 1828 obec mala 182 domov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, drevorubačstvom, tesárstvom, povozníctvom, pálením tehál a murárstvom. V roku 1898 založili v obci Potravné družstvo, ktoré 14. 3. 1952 bolo začlenené do Jednoty OSD. V obci pracovali 3 garbiarne, vodný mlyn a píla. Roku 1928 značná časť obce vyhorela.
Obec bola oslobodená 24. 1. 1945. Revolučný národný výbor bol utvorený 25. 1. 1945 - predseda Alexej Pečarka, podpredseda Jeronym Smrek. Vo voľbách 1946 zvíťazila DS, zo 721 hlasov získala 692, KSS 20, Strana práce 6, Strana slobody 1 hlas. Po roku 1945 obec zaznamenala hospodársky a kultúrny rozvoj. Po oslobodení bolo v obci zavedené verejné osvetlenie, miestny rozhlas (1957), vodovod (1968), postavené nové rodinné domy, požiarna zbrojnica (1953), kultúrny dom (1959), telocvičňa (1981), administratívna budova a hospodárske budovy JRD, objekty na spracovanie liečivých rastlín (1981-1986), miestne komunikácie, chodníky a ďalšie objekty. JRD bolo založené 31. 10. 1971.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Vývin názvu obce
- 1322 – Nova Lublo
- 1364 – Neuliubliaw, Neulublo
- 1408 – Vylyblyo, Vylybliou
- 1808 – Nowá Ľubowná, Új-Lubló, Neo-Lublovia, Neu Lublau
- 1863 – Újlubló
- 1920 – Nová Ľubovňa, maď. Újlubló, nem. Neulublau
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Evanjelistu, jednoloďová pôvodne ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300. Úpravami prešiel v období renesancie v roku 1615. Neskôr v roku 1857, keď bola pristavaná veža. Ďalšími obnovami prešiel v rokoch 1934 a 1985-1987.[4] V lodi je renesančná valená klenba s lunetami, presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou rebrovou klenbou. Zo stredovekých detailov sa dochovala gotická kovaná mreža zasadená do dreveného klasicistického rámu z druhej polovice 18. storočia, ktorá pochádza z pôvodného pastofória. Vo víťaznom oblúku sú neskororománske rímsové konzoly z obdobia pred rokom 1300. Hlavný oltár sv. Jána Evanjelistu pochádza z roku 1912. Bočný oltár Panny Márie je barokový z prvej polovice 18. storočia. V strede je umiestnený reliéf Panny Márie Škapuliarskej, po stranách sochy Panny Márie a sv. Jána, v nadstavci socha Dobrého Pastiera. Bočný oltár Božského srdca je barokovo-klasicistický, taktiež z prvej polovice 18. storočia. Kazateľnica je klasicistická z druhej polovice 18. storočia.[5] Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.
-
Kostol sv. Jána Evanjelistu
Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]
Každý rok v septembri sa koná slávnosť Vďakyvzdanie za dary zeme spojené so slávnosťou sv. Huberta a svätou omšou.
Politika[upraviť | upraviť zdroj]
Starostkou obce je Júlia Boďová, jej predchodcom bol Stanislav Turlík.
Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Je tu materská škola a ZŠ
Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Kostol [online]. Oficiálne stránky obce Nová Ľubovňa. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nová Ľubovňa
