Novacián (protipápež)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Novacián (ako protipápež bol v úrade v rokoch 251 – 258) (* cca 200 – † 258)

Novacián bol intelektuálne nadaný a prvotriedne literárne a filozoficky vzdelaný. Po smrti pápeža Fabiána († 250), keď cisár Décius kruto prenasledoval cirkev, štrnásť mesiacov bola cirkev bez pápeža. Keďže potenciálni kandidáti na pápeža boli vo väzení, Novacián pôsobil ako hlavný predstaviteľ rímskeho kolégia presbyterov, poverený zasielať dôležité listy aj iným cirkvám v mene rímskeho kolégia.

Keď po zmiernení prenasledovania mohlo prísť k voľbe pápeža, kolégiumm nezvolilo Novaciána, ako to sám veľmi očakával, ale Kornélia. Pre ctibažného Novaciána to bol dôvod ku konfliktu s novozvoleným pápežom. Využil skutočnosť, že v cirkvi boli rôzne názory na prijímanie pokánie činiacich kňazov a veriacich, ktorí počas prenasledovania odpadli. Sám zastával veľmi prísne stanovisko a proti umiernenému a benevolentnému Korneliovi získal viacerých odporcov, ktorými sa dal potom zvoliť za pápeža. Nakoľko Kornelius bol právoplatne zvoleným pápežom, Novacián sa stal protipápežom. Korneliovi sa čoskoro podarilo zvolať do Ríma synodu šesťdesiatich biskupov i ostatného duchovenstva, ktorá exkomunikovala Novaciána a jeho prívržencov.

Novaciánska cirkev sa rýchlo šírila a vytvorila si rovnankú organizáciu ako oficiálna cirkev. V cirkevnom učení boli pravoverní, učili však, že vážne hriechy spáchané po krste sa nedajú odpustiť. Toto učenie preniklo na západ až do Španielska, na východe do Arménska a Mezopotámie. Pretrvalo až do 5. storočia, ba v izolovaných spoločenstvách oveľa dlhšie.

Novacián, pri obnovenom prenasledovaní kresťanov cisárom Valeriánom (253 – 260), musel opustiť Rím a podľa niektorých historikov zomrel ako mučeník.