Novoperzské jazyky

Rozšírenie perzských jazykov

Novoperzské jazyky (ak sa považujú za viacero jazykov) resp. novoperzština (ak sa považujú za 1 jazyk), lokálne názvy najmä: fársí, pársí, darí, tódžikí, sú perzské jazyky, ktorými sa hovorí od 9. storočia po Kr. Hovorí sa nimi v dnešnom Iráne, Afganistane, Tadžikistane a v priľahlých územiach

Delenie

• †včasná novoperzština (= darí, pársí, fársí)
• západná perzština (=(novo)perzština v užšom zmysle) - v Iráne
• východná perzština v širšom zmysle:
  • daríjčina (=východná perzština v užšom zmysle) - v Afganistane
  • hazárčina - zaraďované aj pod daríjčinu
  • ajmačtina (=čárajmáčtina) - zaraďované aj pod daríjčinu
  • darwázština
  • dehwárčina
  • pahlavánčina
  • tadžičtina
• židovská perzština v širšom zmysle - zaraďovaná aj pod východnú perzštinu v širšom zmysle:
  • židovská tadžičtina (=buchori, buchárčina)
  • židovská perzština v užšom zmysle (=džidčina)

Charakteristika

Jediné spisovné jazyky v pravom zmysle slova sú dnes západná perzština, daríjčina a tadžičtina. Vzájomne sa údajne odlišujú zhruba ako slovenčina a čeština, ale majú menej pôvodných spoločných výrazov. Daríjčina a tadžičtina je archaickejšia a gramaticky bohatšia než západná (teda iránska) perzština. V daríjčine je veľa výpožičiek z paštčiny, v tadžičtine z ruštiny a v západnej perzštine z arabčiny a čiastočne z turečtiny a francúzštiny.