Novoprotestantizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Novoprotestantizmus je smer v súčasnej teológii, ktorý sa rozšíril po prvej svetovej vojne v Európe prostredníctvom Bartha a Brunnera a v 30. rokoch 20. storočia v USA (Reinhold Niebuhr a Richard Niebuhr, Paul Tillich a i.).

Novoprotestantizmus ostro kritizoval liberálne kresťanstvo, proti človeku, obmedzenému vo svojich možnostiach, postavil absolútne autoritatívneho boha. Boh sa vo filozofickom učení tohto smeru chápe ako subjekt slobodne realizujúci svoju vôľu, na rozdiel od novotomistického chápania Boha ako večného zákona.

Z hľadiska novoprotestantizmu je človek vo svojom pozemskom bytí voči Bohu nepriateľský, nevyhnutne porušuje jeho vôľu; v tom spočíva principiálne neostrániteľná hriešnosť človeka.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.