Novoscholastika (cirkev)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Novoscholastika (iné názvy: novoscholasticizmus alebo neoscholasticizmus) je súhrnné označenie ortodoxných prúdov katolíckej teológie a filozofie snažiacich sa o obnovenie stredovekej scholastiky. Novoscholastika vznikla na začiatku 19. storočia, vrchol dosiahla v 2. polovici 19. storočia v súvislosti s encyklikou Aeterni patris (1879) a existuje dodnes. Je to jeden z najvplyvnejších smerov v modernej filozofii rozvíjaný najmä v novotomizme.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]