Novoveký empirizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Novoveký empirizmus je gnozeologický postoj k problému pôvodu nášho poznania v novovekej filozofii, ktorého vznik sa spája najmä s F. Baconom. Predchodcom novovekého empirizmu bol Roger Bacon.

Novoveký empirizmus bol zameraný najmä proti scholastickej metóde a teórii. Všetko vedenie pôvodne pochádza zo skúsenosti a jediným prostriedkom, ako dospieť od empírie k teórii, od vedenia o jednotlivom k všeobecnému poznaniu, je indukcia.

Novoveký empirizmus úzko súvisí s emancipáciou moderných prírodných vied. Tie sa najprv chápali ako empirické špeciálne vedy (napr. astronómia, fyzika, chémia), orientované podľa paradigmy mechaniky (a potiaľ mechanisticky). V tejto metodickej abstrakcii dosiahli obrovské výsledky. Tento uspech podnietil snahu skúmať empiricko-mechanistickými metódami aj ľudskú prax. Konanie v tomto smere sa chápalo ako prírodný proces, ktorý sa - analogicky s fyzikálnymi alebo biologickými procesmi - môže stať predmetom akoby prírodovedeckého poznania. Psychológia a sociológia vznikli ako empirické vedy zo snahy skúmať psychické javy a sociálne javy v tomto zmysle prírodovedeckými metódami. V priebehu tohto vývoja vznikli rôzne empirické teórie konania (napr. psychologické, sociologické, biologické)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.