Novoveký racionalizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Novoveký racionalizmus je gnozeologický postoj k problému pôvodu nášho poznania v novovekej filozofii, ktorého vznik sa spája predovšetkým s Descartom a ktorý sa zbavuje teologickej formy, charakteristickej ešte pre racionalizmus v stredoveku a v renesancii.

Descartes rozpracoval novoveký racionalizmus ako protipól senzualizmu resp. empirizmu: teoretické myslenie v porovnaní so zmyslovým vnímaním nepredstavuje len vyšší stupeň poznania, ale je to zároveň samostatný, od zmyslového vnímania nezávislý zdroj všetkého toho, čo naše zmysly bezprostredne nevnímajú.

Novoveký racionalizmus sa spájal s kultom rozumu, s vierou v neobmedzenú poznateľnosť sveta človekom a v organizáciu spoločenského života podľa princípov rozumu.

Novoveký racionalizmus ovplyvnil osvietenstvo.

Predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.