Nukleárna medicína
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Nukleárna medicína je klinickým odborom zaoberajúcim sa diagnostikou a liečbou pomocou otvorených žiaričov. Predmetom a cieľom nukleárnej medicíny je posudzovanie klinického stavu, funkcie a morfológie orgánov a tkanív in vivo (v živom organizme) po aplikácii rádiofarmaceutík. Ďalším predmetom nukleárnej medicíny je liečba pomocou rádiofarmaceutík a laboratórna diagnostika imunoanalytickými metódami.
Princíp[upraviť | upraviť zdroj]
Nukleárna medicína využíva rádio rádioaktívne látky, ktoré vedia ukázať, ako fungujú tkanivá. Pre rôzne typy tkaniva alebo orgánov sa využívajú rôzne látky. Tieto látky sa označia nejakým rádioizotopom niektorého z chemických prvkov a vďaka tomu ich môžno vidieť pomocou špeciálnych vizualizačných prístrojov. Pacientovi stačí podať len malé množstvo rádiofarmaka (rádioaktívne značenej látky) a tak pozorovať ako a kde sa v tele látka nachádza. Podľa toho možno určiť, či je stav normálny alebo patologický, teda či je prítomný problém, ktorý je nutní vyriešiť.
Nukleárna medicína využíva ako metódy napríklad pozitrónovú emisnú tomografiu (PET) a výpočtovú tomografiu (CT), ktorá slúži k určeniu presného miesta problému, ktorý PET objaví. Vyšetrenie prebieha v jednej polohe, takže obrazy z PET a CT sa prekrývajú, a preto určenie presnej polohy nie je problém.
|
Tento článok týkajúci sa medicíny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |