Nukleofilná adícia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nukleofilná adícia je najčastejšia reakcia karbonylových zlúčenín. Okrem karbonylových zlúčenín môže prebiehať aj na nitrilovú skupinu R-C≡N, imíny R1-CH=N-R2, aj na alkény.[1]

Mechanizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Nukleofil Nu- postupuje pozdĺž väzby C=O pod uhlom asi 75° k rovine karbonylovej skupiny a naviaže sa na elektrofilný uhlík C=O skupiny. V rovnakom čase dochádza ku rehybridizácii karbonylového uhlíka z sp2 na sp3, elektrónový pár z väzby C=O preskočí na elektronegatívny kyslík a okamžite vzniká tetraedrálny alkoxidový ión. V kyslom prostredí sa stabilizuje na konečný alkohol.[2]

Na mechanizmus

Karbonylové zlúčeniny[upraviť | upraviť zdroj]

Ako nukleofil môže byť použitý:

Nitrily[upraviť | upraviť zdroj]

Nukleofilné adície na nitriloch:

Imíny[upraviť | upraviť zdroj]

Nukleofilné adície na imínoch:

Cramovo pravidlo[upraviť | upraviť zdroj]

Pri nukleofilnej adícii na karbonylové zlúčeniny vzniká chirálne centrum *. Za predpokladu, že R a R' nemajú chirálne vlastnosti, bude nukleofil východiskovú, v podstate planárnu molekulu, atakovať s rovnakou pravdepodobnosťou z obidvoch strán. Vznikne teda zmes, ktorá obsahuje rovnaké množstvá obidvoch enantiomérov, t.j. racemát +-. Ale ak pôvodná karbonylová zlúčenina už obsahuje chirálne centrum - najmä ak je chirálne centrum v polohe α - a tak z jednej strany karbonylového uhlíka už nebude (štatisticky) rovnako pravdepodobný ako z druhej strany. Výsledkom bude, že diastereoizomérne adukty nevzniknú v rovnakých množstvách.[3]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MCMURRY, John. Organická chemie, 6. ISBN 978-80-214-3291-8.
  2. MCMURRY, John. Organic Chemistry, 6. ISBN 978-80-214-3291-8.
  3. SYKES, Peter. Skúmanie mechanizmov organických reakcií, 1.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nucleophilic addition na anglickej Wikipédii.