Nun (egyptské božstvo)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nun (nwn) v hieroglyfoch
W24 W24 W24
N1
n
n
n
A40

Nun (staroeg. nwn) je v egyptskej mytológii bohyňa prvotných kozmických vôd, z ktorých vystúpil najvyšší boh-stvoriteľ podľa onskej kozmogónie. Podľa teológie mesta Chmúnev bol princíp Nun jedným z ôsmich pôvodných živlov (Ogdoady), z ktorých vznikol vesmír. Jej meno doslova znamená „hlbina“.

Hoci v mnohých verziach onského mýtu vystupuje Nun ako bohyňa, podľa chmúnevských kňazov bol Nun mužského rodu a jeho partnerkou bola Naunet (feminínum od tvaru Nun). Tak ako v prípade všetkých ogdoadických božstiev bol Nun zobrazovaný ako žaba alebo muž s hlavou žabou a Naunet ako had alebo žena s hlavou hada.

Zriedkavejšie sa Nun v umení objavuje ako bradatý muž s modro-zelenou pokožkou predstavujúcou vodu. Podobne ako ďalšie božstvá Osmice, ani Nun nemal vlastné chrámy, ale niekedy bol stotožňovaný s posvätnou nádržou v chráme alebo, ako napríklad v Abyde, s podzemným prameňom. Nun býva zobrazovaný/zobrazovaná s vztýčenými rukami, ktorými drží slnečnú bárku boha Ré.

Egypťania si predstavovali, že vody Nun obklopujú Zem, ktorá v nich pláva priestorom. Jednou z obáv, ktorú spájali s víťazstvom chaosu vo vesmíre, bola, aby sa hrádze Nun, ktoré jeho vody držali nad nebesiami, nepretrhli a nezničili svet.