Nutričné programovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Nutričné programovanie[1] (z angl. ENP – early-life nutritional programming) je jednou z disciplín pediatrie zaoberajúcou sa vplyvom výživy v ranom veku na zdravie dieťaťa v dospelosti. Základný predpoklad nutričného programovania vychádza z vedeckých výskumov[2], ktoré zistili, že zdravie jedinca a (okrem iného napr. pravdepodobnosť rozvoja civilizačných chorôb) ovplyvňuje jeho genetická výbava asi z 20%; až 80% vplyv majú vonkajšie faktory, najmä tak výživa, ktorú prijíma v prenatálnom veku až do veku 3 rokov.[3] Práve v tomto najranejšom období veku je schopnosť organizmu reagovať na vonkajšie prostredie najvyššia a aj vplyv na vyvíjajúce sa orgánové systémy je najvýraznejší.[3]

Koncept nutričného programovania[upraviť | upraviť zdroj]

Koncept nutričného programovania vo výžive detí od počatia po vek 3 rokov definuje:

  • kvantitu a kvalitu potravín, ktoré má dieťa podľa veku prijímať,
  • výživovo vyvážený jedálniček,
  • pestrosť stravy s dôrazom na zaraďovanie aj zdanlivo menej zvyčajných potravín už v ranom veku,
  • stravu bohatú na zdroje energie najmä zo zložitých sacharidov,
  • skoré odhaľovanie potravinových alergií.[4]

Optimálna a komplexná výživa tak pomáha napr. podporovať vývoj imunity, mozgu a energetického metabolizmu dieťaťa,[5] budovať zdravé stravovacie návyky a maximalizovať možnosti prevencie vzniku alergií, cukrovky, kardiovaskulárnych chorob a ďalších chronických a civilizačných chorôb.[6]

Výživa v prenatálnom veku podľa nutričného programovania[upraviť | upraviť zdroj]

Tehotná žena by mala už od počatia dbať na vyváženú, pestrú a zdravú výživu. Rast a vývoj plodu je značne závislý od dostupnosti kyslíka a všetkých potrebných živín, ich nedostatok má za dôsledok nevratné zmeny pretrvávajúce po celý život.[7] Je preukázané, že podvýživa a nedostatok dôležitých výživových látok matky v prvom trimestri vedie k vyššiemu riziku obezity, hypertenzie a diabetu u dieťaťa.[8]

Výživa detí podľa nutričného programovania[upraviť | upraviť zdroj]

Pod- i nadvýživa majú zásadný vplyv na rast a vývoj orgánov a budúceho zloženia tela. Napr. druh tuku v strave môže ovplyvniť rozloženie tukovej hmoty v detstve ale aj v dospelosti, správna štruktúra tuku nastavuje správnu funkciu metabolizmu energie, čím znižuje riziko obezity v dospelosti.[9]

Vplyv má aj príjem bielkovín. Nielen množstvo, ale aj kvalita prijímaných bielkovín sú rozhodujúce pre neskorší rozvoj obezity. Vyšší príjem živočíšnych a nižší príjem rastlinných bielkovín je spojený s vyšším rizikom vzniku obezity.[10] Narastajúca tendencia detí k obezite a neskorším metabolickým poruchám by mala priviesť pozornosť k často zbytočne vysokému príjmu živočíšnych bielkovín, ten by nemal prekročiť viac ako 10 % z celkového energetického príjmu.[11]

Preukázateľný pozitívny vplyv na zdravie v dospelosti má dojčenie dieťaťa.[12] Napr. aj keď „materské mlieko obsahuje vysoké množstvo cholesterolu, majú dojčené deti v priebehu života cholesterol nižší ako nedojčené deti. Je to pravdepodobne dané tou adaptáciou, ktorá zafunguje v dojčenskom veku a následne „naučí“ metabolizmus dieťaťa s cholesterolom lepšie zaobchádzať.[13] Znižuje sa tak riziko budúceho rozvoja kardiovaskulárnych chorôb. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dojčenie ako najlepšiu stravu pre novorodenca a dojčatá do 6 mesiacov veku, potom ako doplnok stravy až do veku 2 rokov.[14]

U dojčiat by sa strava nemala prisládzať ani soliť. Nadbytok soli môže viesť v neskoršom veku k hypertenzii, dosáľanie môže dieťa navyknúť na slanú chuť.

Nutričné programovanie rieši aj skoré zapojenie rôznych potravín do jedálnička tak, aby bolo minimalizované riziko vzniku napr. potravinových alergií. „Odďaľovanie podania cereálií po 6. mesiaci môže zvyšovať riziko alergie na lepok. Zo záveru poslednej publikovanej prospektívnej kohortovej štúdie s viac ako 82 000 probandov robenej v Nórsku vyplýva, že zavedenie lepku pred 4. mesiacom a po 6. mesiaci zvyšuje výskyt celiakie a dojčenie je protektívnym faktorom.“[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.project-earlynutrition.eu/
  2. Godfrey KM, Gluckman PD, Hanson MA. Developmental origins of metabolic disease: life course and intergenerational perspectives. Trends in Endocrinology and Metabolism, 2010, 21:199-205.
  3. a b http://www.1000dni.cz/nutricni-programovani/
  4. http://zena-in.cz/clanek/zmenit-zdravi-budoucich-generaci-resenim-je-nutricni-programovani
  5. http://www.nutriklub.cz/nutricni-programovani/
  6. Darnton-Hill I et. al. A Life Course approach to diet, nutrition and the prevention of chronic diseases. Public Health Nutrition, 2004. 7 (1A), 101-121.
  7. Kind KL, Moore VM, Davies MJ. Diet around conception and during pregnancy--effects on fetal and neonatal outcomes. Reprod Biomed Online. 2006 May;12(5):532-41.
  8. Cross JC, Mickelson L. Nutritional influences on implantation and placental development. Nutr Rev. 2006 May;64(5 Pt 2):S12-8; discussion S72-91.
  9. Muhlhausler BS, Ailhaud GP. Omega-6 polyunsaturated fatty acids and the early origins of obesity. Curr Opin Endocrinol Diabetes Obes. 2013 Feb;20(1):56-61.
  10. Günther AL, Remer T, Kroke A, Buyken AE. Early protein intake and later obesity risk: which protein sources at which time points throughout infancy and childhood are important for body mass index and body fat percentage at 7 y of age? Am J Clin Nutr. 2007. Dec;86(6):1765-72.
  11. a b Kolektiv autorů. Konference Výživa dětí časného věku. Nutriční programování: prvních 1000 dní je fondem pro budoucnost. Odborná příloha Zdravotnických novin 5/2014, 26-28. ISSN 0044-1996.
  12. Odporúčania pre dojčenskú výživu 2011, pozri na: http://www.wikiskripta.eu/index.php/Doporu%C4%8Den%C3%AD_pro_kojeneckou_v%C3%BD%C5%BEivu_2011
  13. http://www.tyden.cz/chat-s-osobnosti/stravovani-deti-a-nutricni-programovani-s-doc-bronskym_607/
  14. http://www.who.int/topics/breastfeeding/en/

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]