Očistec
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Očistec je pre katolíkov miesto, kde si duše zomrelých odpykávajú tresty za hriechy, aby očistení mohli vstúpiť do neba. Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti. Toto učenie bolo formulované najmä na Florentskom a Tridentskom koncile v 15. a 16. storočí. Učenie o očistci vychádza z tradície Cirkvi a odvoláva sa na niektoré texty zo Sv. Písma 1. Kor 3, 15 a 1. Pt 1, 7 a iné.
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
- Katolík revue Radosti a utrpenia očistca
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Jacques Le Goff: Naissance du purgatoire (Zrodenie očistca, 1981)