Občianska konzervatívna strana

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Občianska konzervatívna strana
Civic Conservative Party logo.png
Základné informácie
Skratka OKS
Založenie 2001
Predseda Ondrej Dostál
Podpredseda Zuzana Dzivjáková, Ivan Kuhn, Martin Mlýnek, Juraj Petrovič, Tibor Takáč
Najviac poslancov 4 (NR SR 2010-2012)
Poslancov 2 (VÚC)
Ideológie konzervativizmus
libertarianizmus
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentu Aliancia európskych konzervatívcov a reformistov
Ďalšie informácie
Sídlo Panenská 26,
811 06 Bratislava
Farby bordová, biela
Web www.oks.sk

Society.svg Pozri aj Politický portál

Občianska konzervatívna strana (skratka OKS) je mimoparlamentná pravicová politická strana pôsobiaca na Slovensku od roku 2001. Stranu založili hlavne bývalí poprední členovia Demokratickej strany.

Vedenie strany[upraviť | upraviť zdroj]

Na republikovom sneme 6. decembra 2014 v Liptovskom Mikuláši bol za predsedu strany opäť zvolený Ondrej Dostál, za podpredsedov boli zvolení Zuzana Dzivjáková, Ivan Kuhn, Martin Mlýnek, Juraj Petrovič a Tibor Takáč.[1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Zakladajúcimi členmi OKS boli členovia Občianskeho konzervatívneho spoločenstva, neformálneho názorového združenia, ktoré vzniklo 19. mája 2001 v Martine. Jeho časť tvorili vtedajší poslanci Národnej rady František Šebej, Peter Zajac, Peter Osuský a Peter Tatár, ktorí vystúpili z Demokratickej strany po zvolení nového vedenia DS na čele s Ľudovítom Kaníkom. Pôvodne bol na smene zvolený za predsedu František Šebej, ten však nesúhlasil so zvolením Ľudovíta Kaníka za podpredsedu. O premene OKS na politickú stranu rozhodlo celoslovenské zhromaždenie 10. novembra 2001 vo Zvolene.

Na ustanovujúcom sneme strany 8. decembra 2001 bolo zvolené nasledujúce vedenie strany[2]:

Následne sa vo februári 2002 konali regionálne snemy, na ktorých boli za predsedov zvolení Tibor Takáč (Košický kraj), Peter Sloboda (Prešovský kraj), Peter Svýba (Nitriansky kraj), Svetozár Gavora (Banskobystrický kraj), Pavel Vlček (Bratislavský kraj), Peter Martinovič (Trnavský kraj), Miloš Ševec (Žilinský kraj) a Radovan Kazda (Trenčiansky kraj).[3]

OKS v roku 2002 neúspešne rokovala o predvolebnej spolupráci s KDH a SMK, nakoniec sa rozhodla ísť do volieb samostatne. V parlamentných voľbách v roku 2002 strana kandidovala ako číslo 7 s programom Výzva pre Slovensko[4] a získala 9422 hlasov a 0,32%.

Druhý republikový snem sa konal 31. mája 2003 a vedenie ostalo nezmenené s výnimkou výmeny Juraja Langa na podpredsedníckom poste za Máriu Drímalovú.[5] Strana na sneme tiež podporila kandidatúru Františka Mikloška na prezidenta. V nasledujúcom období bola strana aktívna hlavne vo vzťahu k referendu o euroústave. Jediným kandidátom do eurovolieb 2004 sa stal Peter Osuský, kandidoval s programom ÁNO európskej slobode, NIE európskej byrokracii[6] a vo voľbách získal 1,00% hlasov.

Vo voľbách do VÚC v roku 2005 získala OKS tri mandáty (dva v Bratislavskom kraji a jeden v Žilinskom kraji).

Pred parlamentnými voľbami v roku 2006 OKS neúspešne rokovala o predvolebnej spolupráci a koalícii s KDH, nakoniec opäť kandidovala s programom Správna vec [7] do Národnej rady samostatne a získala iba 0,27% a 6 262 hlasov. Najviac hlasov získala v okrese Bratislava I- 1,23%. Kandidáti OKS však v následných komunálnych voľbách v roku 2006 získali niekoľko poslaneckých mandátov.

Na republikovom sneme 23. septembra 2006 bolo zvolené nové kolektívne vedenie strany v zložení Peter Zajac, Peter Osuský, František Šebej, Ondrej Dostál, Tibor Takáč, Mária Drímalová. Kolektívne vedenie viedlo OKS do nasledujúceho snemu v roku 2007.

Na republikovom sneme 29. septembra 2007 bol za predsedu strany zvolený Peter Zajac, za podpredsedov boli zvolení Ondrej Dostál, František Šebej, Peter Osuský a Tibor Takáč. Na republikovom sneme 11. októbra 2008 bol zvolený za čestného predsedu Fedor Gál a za ďalšiu podpredsedníčku Zuzana Dzivjáková. Predsedom programovej rady sa stal Rudolf Zajac a tajomníkom Dušan Sloboda. OKS tiež vyhlásila podporu Ivety Radičovej v prezidentských voľbách 2009 a odsúhlasilo spoločnú kandidátku s KDS do volieb do Európskeho parlamentu 2009, vo voľbách však získali iba 2,10%.

Vo voľbách do VÚC v novembri 2009 strana získala štyri poslanecké mandáty (3 v Bratislavskom kraji a 1 v Žilinskom kraji).

Po viacerých koaličných rokovaniach OKS kandiduje vo voľbách do NR SR v júni 2010 na kandidátke strany MOST-HÍD.[8] Vo voľbách do NR SR konajúcich sa 12. júna 2010 získali Peter Zajac, Peter Osuský, František Šebej a Ondrej Dostál dostatok preferenčných hlasov, aby sa dostali do NR SR na kandidátke strany MOST-HÍD.

Po vyslovení nedôvery vláde v októbri 2011 z OKS vystúpil František Šebej z dôvodu, že jeho traja spolustraníci hlasovali proti dodatku k eurovalu a tým pádom nevyslovili dôveru vláde. Šebej prijal ponuku kandidovať v parlamentných voľbách v r. 2012 za stranu Most-Híd s číslom 13.[9] Peter Osuský sa rozhodol prijať ponuku SaS kandidovať za túto stranu s číslom 15, čím mu zaniklo členstvo v OKS.[10][11] V NR SR teda ostali iba dvaja členovia OKS – Peter Zajac a Ondrej Dostál. Obaja vo voľbách v r. 2012 kandidovali za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti s číslami 146 a 145. Za toto hnutie kandidovalo aj ďalších osem členov OKS, na miestach 137 – 144. Boli to: Mikuláš Knapp, Miloš Ševec, Peter Jeseňák, Svetozár Gavora, Tibor Takáč, Martin Mlýnek, Zuzana Dzivjáková a Ivan Kuhn.[12]

Niekoľko týždňov pred voľbami však kandidáti OKS pre nesúhlas s návrhom Igora Matoviča, aby kandidáti za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti absolvovali test na detektore lži s otázkou, či niekedy vzali úplatok, odstúpili z listiny Obyčajných ľudí. Urobili tak spoločne s kandidátmi za KDS a niekoľkými nezávislými kandidátmi, medzi nimi boli napríklad líder kandidátky novinár a fyzik Martin Mojžiš, herec Štefan Bučko, novinár Eugen Korda a profesor Pavel Brunovský.[13]

Vo voľbách v roku 2012 sa tak do NR SR nedostal žiaden člen OKS.

Na republikovom sneme 14. apríla 2012 bol za predsedu strany zvolený Ondrej Dostál, za podpredsedov boli zvolení Zuzana Dzivjáková, Ivan Kuhn, Martin Mlýnek a Tibor Takáč. Peter Zajac bol zvolený za druhého čestného predsedu.[1]

Volebné výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné preferencie[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné preferencie strany boli po roku 2004 také nízke, že ich Štatistický úrad Slovenskej republiky do marca 2009 nezaznamenával. Od apríla 2009 preferencie podľa agentúry Focus.

Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2009 - - - 0,8 0,3 0,2 - - 0,4 0,4 - -
2011 - - - - 1,1 - - - 0,2 - - -

Politici Občianskej konzervatívnej strany[upraviť | upraviť zdroj]

Články o politikoch Občianskej konzervatívnej strany sú uvedené v kategórii Politici OKS.

Predsedovia OKS[upraviť | upraviť zdroj]

Členská základňa[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa oficiálnych údajov [15] mala strana k 31. decembru 2007 160 členov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]