Obchodný dom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
ochodný dom Jenners (Edinburgh)
ochodný dom Kaufhof (Frankfurt nad Mohanom)

Obchodný dom (väčší sa najmä pre niektoré štáty alebo zastarano nazýva aj magazín) je subjekt, predovšetkým jeho predajná budova, ktorý uskutočňuje maloobchodný predaj. Z architektonického hľadiska je to samostatný typologický druh, zaraďujúci sa do skupiny občianskych budov.

Existujú dva základné druhy obchodných domov: plnosortimentné a špecializované obchodné domy. Poskytujú čo najúplnejšiu ponuku spotrebiteľského tovaru všetkých hlavných sortimentných skupín.

Viac ako storočná história budovania a existencie obchodných domov vytvorila všeobecne uznávané zásady pre fungovanie i projektovanie obchodných domov. Taktiež vývoj a uplatňovanie nových foriem predaja podnietila vznik viacerých vývojových modifikácií obchodných domov: samoobslužný obchodný dom, klasický obchodný dom.

Klasický obchodný dom[upraviť | upraviť zdroj]

Klasický obchodný dom má jednotnú organizáciu riadenia a prevádzky. Podľa predajnej plochy rozdeľujeme obchodné domy na:

  • obchodný dom malého typu (2 000 až 4 000 m2 predajnej plochy)
  • obchodný dom stredného typu (4 000 až 7 000 m2 predajnej plochy)
  • obchodný dom veľkého typu (7 000 až 10 000 m2 predajnej plochy)

Do sortimentálnej náplne plnosortimentálneho obchodného domu patrí komplexná ponuka potravín (pre všetky veľkostné kategórie), stravovacie služby (občerstvenie pre všetky veľkostné typy, reštaurácie pre stredné a veľké typy), nepotravinársky tovar (pre veľkostné všetky typy) s výnimkou nábytku, ktorý sa nepredáva v najmenších veľkostných typoch.

Pre obchodný dom sú typické nasledujúce prevádzkové a dispozičné princípy:

  • umiestnenie obchodného domu je obvykle v centre sídla so zástavbou viacpodlažnou nad i pod terénom,
  • zásobovanie obchodného domu je komplikované najmä z dôvodu jeho centrálnej polohy, v dosť nevhodných dopravných podmienkach. Tento problém sa rieši použitím detašovaných skladov mimo vlastnú budovu obchodného domu.

Rozmiestnenie hlavných prevádzkových celkov obchodného domu:

  • potravinárska samoobsluha je zvyčajne situovaná na prvom podzemnom podlaží
  • nepotravinársky tovar (obslužný predaj, voľný výber z časti otvorená alebo uzavretá samoobsluha) ja z pravidla na druhom až štvrtom nadzemnom podlaží
  • občerstvenie a reštaurácie sú umiestnené v náväznosti na potravinársku samoobsluhu, alebo na najvyššom podlaží
  • hlavný centrálny sklad ja buď na druhom podzemnom podlaží alebo v niektorom nadzemnom podlaží nad hlavnými predajnými plochami obchodného domu
  • pomocné prevádzky, technické zariadenia, sociálne zariadenia a administratíva sú buď vo zvláštnom krídle, alebo v najvyšších podlažiach stavby.

Spôsob inkasa je väčšinou decentralizovaný podľa sortimentných úsekov a skupín tovaru.

Hlavné druhy služieb, poskytovaných obchodnými domami sú: rozvážková služba, poradenská služba, opravy, skladanie a úpravy kúpeného tovar, úschovňa, atď.

Vertikálna doprava návštevníkov v obchodných domoch je vykonávaná veľkokapacitnými rýchlovýťahmi a eskalátormi. Schodiská sú využívané najmä na pohyb návštevníkov smerom dolu a ako únikové cesty.

Jav, ktorý má na tvorbu obchodný domov veľký vplyv je časová nerovnomernosť návštevníkov. Tá sa prejavuje v tzv. predajných špičkách. Praktickým opatrením na eliminovanie nepriaznivého pôsobenia tohto javu je dostatočné nadimenzovanie plôch pre pohyb a pobyt návštevníkov ako na jednotlivých podlažiach, tak aj vo vertikálnych komunikáciách.

Samoobslužné obchodné domy[upraviť | upraviť zdroj]

ochodný dom Mitsukoshi (Tokio)
interiér nákupného centra Géčko (Liberec)

Pri charakteristike samoobslužného obchodného domu je potrebné uviesť, že ide iba o modifikáciu klasického obchodného domu s veľkostným rozmedzím približne 4000 až 6000 m2 predajnej plochy. Nové prvky jeho koncepcie ale nie je možné uplatniť u klasického typu, lebo to neumožňujú jeho priestorové a stavebno-technické podmienky.

Základ stavebno dispozičného riešenia koncepcie samoobslužného obchodného domu tkvie v tom, že objekt je rozdelený na hlavnú halovú časť (obvykle na viacerých podlažiach), ktorá slúži len na predaj a skladovanie, a ostatné časti, v ktorých sú umiestnené vertikálne komunikačné jadrá návštevníkov, zamestnancov a ostatné pomocné prevádzky. Toto riešenie umožňuje vysoký stupeň flexibility medzi predajnými a skladovacími plochami i vo vnútri týchto plôch. Ďalším novým prvkom je zavedenie tzv. etážových samoobslúh, tzn. vždy jednej veľkej samoobsluhy v rámci celého predajného podlažia obchodného domu.

Sústredeným zoskupením vertikálneho komunikačného jadra do blízkosti hlavného vchodu sa vytvoria stavebné i dispozičné predpoklady pre uplatnenie uzavretej samoobsluhy v rámci celého podlažia. Hlavné zásady predaja tovaru touto samoobslužnou formou:

  • zákazník si pri vstupe do samoobsluhy preberie vozík
  • tovar je v objekte vystavený na prístenných regáloch, stredových gondolách, pultoch, pódiách a na stojanoch s voľným prístupom a v dosahu spotrebiteľa bez akýchkoľvek zábran
  • tovar je uložený a usporiadaný podľa skupín, druhov, veľkosti, a pod. a je označený cenami a inými potrebnými údajmi
  • kontrolné pokladne sú umiestnené pri východe zo samoobsluhy.

V súčasnosti sú obchodné domy na ústupe. Oveľa častejšie sa stretávame s novodobými typmi predaja, ako sú napr. hypermarkety, supermarkety a rozsiahle nákupné centrá, či čím ďalej, tým viac obľúbený nákup cez internet. Vývoj ide nezastaviteľne ďalej, no aj napriek tomu ostanú obchodné domy výrazným prvkom architektúry našich miest. Typickým príkladom je napríklad sieť obchodných domov Prior, či obchodný dom Dunaj (prvý obchodný dom na Slovensku) v Bratislave.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sedláček, J. a kolektív: Občianske stavby 1., Praha 1988