Obdobie jari a jesene

Obdobie jari a jesene alebo obdobie jarí a jesení alebo Od jari do jesene (čín. 春秋時代, pchin-jin: Chūnqiū Shídài, v slov. prepise Čchun-čchiou š'-taj) je časový úsek histórie Číny v období medzi 722 a 481 pred Kr.. Názov obdobia je odvodený z názvu diela Anály jari a jesene, kroniky tohto obdobia, ktorej autorstvo sa tradične pripisuje Konfuciovi. Obdobie sa sčasti prekrýva s vymedzením východnej dynastie Čou (770 – 256 pred Kr.).

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie dynastie východných Čou sa delí na dve obdobia: obdobie jari a jesene (722-453 pred Kr.) a obdobia bojujúcich štátov (453-221 pred Kr.). Po tom, ako bolo hlavné mesto dynastie Čou obsadené barbarmi, utiekol korunný princ Ťi I-ťiou na východ, kde sa mu s pomocou panovníkov z Ťin, Čeng a Čchi podarilo vybudovať nové hlavné mesto pri dnešnom Luo-jangu v údolí Chuang-che. Čouská šľachta nemala na východe silnú pozíciu a jej moc sa obmedzovala na malé územie okolo hlavného mesta. Čouovia už nikdy nezískali pôvodnú autoritu, a hoci aj naďalej ostávali formálnymi vládcami, reálnu moc nemali.

Sociálna transformácia[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto období sa započali procesy, ktoré vyvrcholili v období bojujúcich štátov a priniesli zásadnú zmenu vo výrobných a vlastníckych vzťahoch. Rozšírenie použitia železných nástrojov v poľnohospodárstve a remeslách umožnilo zintenzívnenie obrábania pôdy. Zaviedlo sa používanie pluhu ťahaného dobytkom a začali sa staviať zavlažovacie zariadenia. Zavedenie týchto noviniek viedlo k nárastu produkcie, špecializácii vo výrobe a nárastu bohatstva v spoločnosti. Vytvorila sa taktiež vrstva obchodníkov, ktorá nebola závislá na aristokracii a vrstva špecializovaných remeselníkov. Nastal taktiež rozvoj literatúry, filozofie a techniky.

Charakter vojen[upraviť | upraviť zdroj]

Počas Obdobia jari a jesene teda došlo k decentralizácii moci. Bolo plné bitiek, vojen a vzájomného obsadzovania medzi 170 štátikmi v oblasti. Vojna bola hybným momentom – vojny sa viedli krátke a krvavé, útoky mali podobu vpádu na územie iného štátu. Šľachta bojovala na vozoch a pešiaci sa rekrutovali spomedzi obyčajného obyvateľstva. Boj bol vedený gentlemansky – aristokrati sa navzájom poznali z audiencií, bolo neslušné zajať niekoho s vyšším postavením, vozy boli nízkej kvality, často zapadli a s ich vyťahovaním pomáhali aj nepriateľskí vojaci.

Doba hegemónov[upraviť | upraviť zdroj]

Čínske štátiky začali byť ohrozované barbarskými kmeňmi. Najskôr na nich začali útočiť zo severu barbari Ti 狄, ktorí boli najprv roľníkmi, ale pre zhoršujúce sa podmienky prešli na roľnícko-pastiersky spôsob života a od 70tych rokov šiesteho storočia pred Kr.. Roku 662 pred Kr. zničili štát Wej. Z juhu zase útočil polobarbarský štát Čchu, u ktorého neexistoval konflikt medzi šľachtou a panovníkom (bol to prvý despotický štát v čínskych dejinách), a preto konsolidoval moc a získal prevahu nad roztrieštenými štátmi. V ôsmom storočí pred Kr. sa prebojovali až do centrálnej planiny.

Čínske štáty sa tomuto nebezpečenstvu bránili tak, že vytvárali aliancie. Aliancie viedli tzv. hegemóni Pa 霸, a podľa nich sa toto obdobie niekedy označuje aj ako doba hegemónov. Aliancie vytvárali slabšie štáty na obranu proti silnejším a tento systém pretrval až do obdobia bojujúcich štátov. Hegemónom sa podarilo odraziť nápor štátu Čchu a poraziť barbarov Ti.

Medzi tradičných päť hegemónov sa radia:

Čchi Chuan Kung 齐桓公 (685 – 643 pred Kr.)
Sung Siang Kung 宋襄公 (650 – 637 pred Kr.)
Čchin Mu Kung 秦穆公 (659 – 621 pred Kr.)
Čchu Čuan Wang 楚庄王 (613 – 591 pred Kr.)
Ťin Wen Kung 晋文公 (636 – 628 pred Kr.)

Aliancie vedené hegemónmi sa vytvárali okolo dvoch najsilnejších štátov – štátov Ťin a Čchu. V roku 632 pred Kr. porazila aliancia vedená hegemónom Wen-kungom z Ťinu štát Čchu v bitke pri Čcheng-pchu, zastavila jeho expanziu a do konca šiesteho storočia pred Kr. bola nastavená rovnováha. V roku 546 pred Kr. sa konala mierová konferencia pri hlavnom meste štátu Sung, ktorá nastolila mier medzi dvoma hlavnými blokmi a po tejto konferencii až do konca obdobia jari a jesene neboli takmer žiadne konflikty. Roku 453 pred Kr. sa štát Ťin z dôvodu občianskej vojny rozpadol na tri nástupnícke štáty Čao 赵, Chan 韩 a Wej 魏 a táto udalosť znamenala nástup obdobia bojujúcich štátov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obdobie jari a jesene

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.