Obdukcia (geológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Obdukcia je nasunutie oceánskej kôry cez kontinentálnu kôru[1] na aktívnom okraji platne, zväčša pri orogenéze. V rámci platňovej tektonicky ide o nezvyčajný a málo sa vyskytujúci jav[2]. S fragmentami oceánskej kôry sa môžu na kontinentálnu kôru prešmyknúť aj časti vrchného plášťa ako ofiolity.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

K predpokladanej obdukcii dochádza, keď nasúvajúci sa fragment kontinentálnej kôry zachytí podsúvanú oceánsku kôru, prípadne i časti vrchného plášťa s mafickými a ultramafickými horninami. Tento jav je ojedinelý a čiastočne vybočuje z koncepcie platňovej tektonicky, podľa ktorej by mala oceánska kôra vždy subdukovať pod ľahšou kontinentálnou. Horniny oceánskeho dna, zachytené na okraji kontinentálnej kôry, sú následne tlakom pri kolízii nasunuté na kontinentálnu kôru. K obdukcii často dochádza, keď sa menšia tektonická platňa ocitne medzi dvomi konvergujúcimi (približujúcimi sa) väčšími platňami. Následne dochádza k zrážke ostrovného oblúka a platne s oceánskym typom kôry s kontinentálnou platňou.

Podľa niektorých názorov k obdukcii dochádza pri zániku zaoblúkových panví, kedy je pri rozpade kontinentálnej kôry môže dôjsť k výstupu plášťových hmôt až k obnaženiu hornín ofiolitovej povahy. Iní tvrdia, že k výstupu fragmentov oceánskej kôry nedochádza dôsledku tektonického násunu, ale prostredníctvom tzv. exhumácie, zložitých procesov výstupu kanálmi prostredníctvom stĺpcov stúpajúcich ľahších hmôt.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Pre obdukciu je príznačná typická horninová asociácia hlbokovodných sedimentov, bazaltov, gabra, peridotitov a eklogitov, ktorá je označovaná ako ofiolitový komplex[2]. Ofiolity sú zo Severnej Ameriky známe z Klamath Mountains v severnej Kalifornii, Apalačských hôr a Newfoundlandu (takonské trosky). Ďalšie sú známe z Ománu, Cypru (trodoský komplex) a Nového Zélandu. V Európe sa vyskytujú v Alpách, prípadne horniny meliatika a príkrovu Bôrky v Západných Karpatoch.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.geology.cz prístup: 8.9.2008
  2. a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984; Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.