Objektívne právo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

Objektívne právo alebo právo je platné právo na danom území a v určitej dobe. Je odpoveďou na otázku, čo je právne a čo protiprávne, čo sa právom členom spoločnosti prikazuje, teda ako sa majú správať, čo je im dovolené a čo sa pod hrozbou trestu (sankcie) zakazuje. Právo používa pojem objektívne právo ako synonymum k pojmu pozitívne právo aj k pojmu právny systém, ktoré nie sú totožné, ale terminologicky veľmi blízke. Opakom je pojem subjektívne právo.

Je to súbor právnych noriem obsiahnutých v prameňoch práva (napr. právny predpis, normatívna dohoda, v angloamerickom systéme aj precedensy, tzv. sudcovské právo), ktoré sú na konkrétnom území zákonným spôsobom vytvorené príslušnou normotvornou autoritou (t. j. orgánom, ktorý má oprávnenie tvoriť právo). Upravuje práva a povinnosti a zároveň chráni legálne záujmy fyzických a právnických osôb, ako aj postavenie, pôsobnosť, kompetencie, organizáciu, činnosť a vzájomné vzťahy štátu a jednotiek územnej samosprávy (v slovenských pomeroch nimi sú obec a samosprávny kraj) a ich jednotlivých orgánov. Za objektívne právo treba považovať aj jednotlivý právny predpis vydaný v rámci právneho poriadku určitého štátu.

Objektívne právo je jeden z normatívnych systémov. Spravidla sa udáva, že od iných normatívnych systémov sa právo odlišuje:

  • všeobecná záväznosť (právo platí pre všetkých, vzťahuje ku každému, kto sa zdržuje na danom území – tzv. princíp teritoriality práva);
  • monizmom práva – v určitom čase na určitom území platí len jedno právo;
  • špecifická forma práva – záväzné je len to právo (tie právne predpisy), ktoré je prijaté v štátom ustanovenej alebo uznanej forme (napr. publikované v Zbierke zákonov, Vestníku vlády Slovenskej republiky, alebo ak štát uznal právnu obyčaj ako všeobecne záväzný prameň práva), inak nie je platným právom;
  • štátne donútenie – ak právo niekto nerešpektuje, štát si jeho plnenie vynúti aj proti vôli povinného sujbektu; týmto sa má zabezpečiť v spoločnosti istota a poriadok.

Právo reguluje ľudské konanie tým, že ustanovuje všeobecne záväzné abstraktné pravidlá správania sa (právne normy) a vytvára právny rámec na ich realizáciu, prípadne donútenie, čo vyjadruje zásada, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Právo reguluje aj konanie štátu a jeho orgánov tým, že im priznáva práva a povinnosti a vopred ustanovuje pravidlá ako možno právo meniť: štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR).

Záväznosť[upraviť | upraviť zdroj]

Objektívne právo obsahuje v jednotlivých právnych predpisoch rôzne pravidlá. Niektoré pravidlá majú donucujúci charakter, od ktorých sa nemožno odchýliť (kogentné normy), niektoré sú koncipované menej prísne a pripúšťajú aj odchýlky, spravidla na základe dohody (dispozitívne normy).

Základ a prameň práva[upraviť | upraviť zdroj]

Základom právneho poriadku a teda aj právneho systému je právna norma ako jednoznačné a najjednoduchšie pravidlo správania sa. Právne normy obsahuje právny predpis (napr. zákon, vyhláška), ktorý zasa spravidla zaraďujeme do určitého právneho odvetia (právne odvetvie je však už skôr kategória prameňov poznania práva).

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Odvetvia práva


Právna veda člení právo na 2 základné časti (odvetvia v širšom zmysle):

Tie sa ďalej členia na mnoho iných odvetví, napr. medzinárodné právo, ústavné právo, správne právo, občianske právo atď.

Názory na právo[upraviť | upraviť zdroj]

Stéla zobrazujúca kráľa Chammu-rabiho, ako mu boh Šamaš podáva jeden z najstarších zákonníkov

Názory na pôvod a silu práva delíme na 2 základné smery:

Medzi oboma extrémami je široká škála názorov.

Niekoľko názorov na právo z antiky:

  • Cicero: "Ubi homo, ibi societas; ubi societas, ibi ius" (Kde je človek, tam je aj spoločnosť; kde je spoločnosť, tam je aj právo).
  • Celsus: "Ius est ars boni et aequi" (Právo je umenie dobra a spravodlivosti).
  • Thrasymachos: "Právo (spravodlivosť) nie je nič iné než prospech silnejšieho" . V Platónovom dialógu: Republika, resp. Štát gr. "Politeia" (pozri "Štát")

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]