Obliehanie Brna (1645)
| Obliehanie Brna | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Tridsaťročnej vojny | |||||||
 Plán Brna v dobe obliehania, rytina z Theatrum Europaeum | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
.svg){kind=small} Svätá rímska ríša Koruna česká
|
 Švédsko
| ||||||
| Velitelia | |||||||
| Louis Raduit de Souches | Lennart Torstenson | ||||||
| Sila | |||||||
| 1526[1] | 28 000 vojakov[1] | ||||||
| Straty | |||||||
| 250[1] | cca. 8000[1] | ||||||
Obliehanie Brna (3. máj – 23. august 1645) bolo významnou bitkou poslednej fázy tridsaťročnej vojny. Brnianska posádka, tvorená 500 vojakmi a asi tisícovkou príslušníkov mestskej domobrany, ubránila mesto proti asi dvadsaťosemtisícovej armáde generála Lennarta Torstensona. Úspech obrancov odštartoval skvelú kariéru ich veliteľa Louisa Raduita de Souches v službách Habsburgovcov, zamestnal na takmer štvrť roka v zbytočnom a nákladnom úsilí najlepšiu švédsku armádu a prispel tiež k tomu, že sa Brno nakoniec definitívne stalo metropolou Moravy (na úkor dobytého Olomouca).
Povesť[upraviť | upraviť zdroj]
S obliehaním Brna je spätá najznámejšia brnianska povesť, ktorá vysvetľuje prečo sa zvoní na Petrove poludnie o hodinu skôr. Švédi podľa nej obliehali mesto už viac ako štyri mesiace a ich útoky ani snaha mesto vyhladovať neviedli k cieľu. 15. augusta podnikol veliteľ švédskeho vojska Torstenson generálny útok s tým, že pokiaľ mesto nepadne do poludnia, obliehanie skončí a odtiahne preč. Jeho výrok sa mal doniesť Brňanom a keď bolo švédske vojsko veľmi blízko úspechu, obrancovia sa uchýlili ku ľsti a začali zvoniť poludnie o hodinu skôr. Generál Torstenson mal potom obliehanie ukončiť a Brno bolo zachránené. Na pripomenutie tejto udalosti zvonia každý deň zvony katedrály svätého Petra a Pavla poludnie už o jedenástej hodine.
Povesť však podľa historikov nie je pravdivá a v skutočnosti trval posledný generálny útok až do večera 15. augusta. Útok bol obrancami mesta odrazený, načo Torstenson pre vyčerpanie svojich vojsk a nedostatok času obliehanie vzdal. Posledných osem dní obliehania sa už švédske jednotky sťahovali a odvážali delá, 23. augusta už k žiadnemu útoku nedošlo a územie mesta opustili poslední švédski vojaci.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d ENGLUND, Peter. Nepokojná léta. Praha : Nakladatelství lidové noviny, 2000. ISBN 80-7106-355-X. (po česky)
- ↑ ČTK. Brno si připomíná konec obléhání Švédy za třicetileté války [online]. www.christnet.cz, 15.8.2008. Dostupné online. (po česky)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Němčík, B.: Švédové před Brnem. Bpress, Brno 1995
- Matějek, František: Švédové na Moravě za třicetileté války 1. Acta Musei Moraviae, Scientiae sociales, 73, 1988, s. 127-161.
- Matějek, František: Švédové na Moravě za třicetileté války 2. Acta Musei Moraviae, Scientiae sociales, 75, 1990, s. 141-172.
- PERNES, Jiří; FUČÍK, Josef; HAVEL, Petr, a kol. Pod císařským praporem. Historie habsburské armády 1526-1918. Praha : Elka Press, 2003. 555 s. ISBN 80-902745-5-2.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Dva muži v bitvě o jedno město (po česky)
- Švédové na Kraví hoře (po česky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Obléhání Brna (1645) na českej Wikipédii.