Obrnený transportér

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Obrnený transportér Pandur II 8x8 počas testov

Obrnené transportéry (skrátene OT, angl. Armoured Personnel Carrier, APC) predstavujú kategóriu obrnených vozidiel určených na prepravu pechoty na bojisku. Základnú výzbroj obrnených transportérov tvoria spravidla guľomety, no môže byť doplnená o ďalšiu špecializovanú výzbroj (mínomety, riadené protitankové strely a i.). Na pohon sa používajú pásové aj kolesové podvozky.

Obrnené transportéry sa časom stali jednou zo základných súčastí výzbroje moderných armád. Medzi dnes používané typy patria M113 (USA), FV431 (Spojené kráľovstvo), VAB (Francúzsko), vozidlá série BTR (Sovietsky zväz/Rusko), Boxer (Holandsko/Nemecko), TATRAPAN (Slovensko) a i.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Britský obrnený transportér Mark IX

Počas prvej svetovej vojny bola do bojov nasadená nová kategória vojenských vozidiel – tanky. Krátko po prvom bojovom nasadení ich začali vojaci využívať na prepravu po bojisku. No táto taktika bola neprimerane riskantná, keďže vojaci na korbách tankov boli ľahko zraniteľní (aj tak sa ale možno s prepravou pechoty na korbách tankoch stretnúť aj v neskorších i súčasných konfliktoch). Preto sa začalo s vývojom obrnených vozidiel, ktoré by slúžili na prepravu vojakov na bojisku. Ako prvý vznikol upravený britský tank Mark V ale za prvý obrnený transportér sa považuje Mark IX vyvinutý v roku 1918.

V časoch druhej svetovej vojny sa používali v roli obrnených transportérov polopásové vozidlá ako americký M3 či nemecký SdKfz 251. Ďalší pokrok predstavoval britský Universal Carrier vyrábaný do roku 1960. Síce počas 2. svetovej vojny nedošlo k zavedeniu do výzbroje žiadneho špecializovaného obrneného transportéra, no skúsenosti s novým spôsobom vedenia boja jednoznačne dokázali nutnosť vývoja takýchto vozidiel.

M113A1 v Izraelských službách. Stroje tohto typu sú relatívne blízke vozidlám BVP.

Podobne ako pri BVP, aj pri OT siahajú počiatky vývoja ku kanadským vozidlám Kangaroo. Šlo o samohybné húfnice M7 Priest z ktorých boli odstránené húfnice a uvoľnený priestor bol prispôsobený na prepravu osôb. Spojené štáty neskôr vyvinuli typ M113, ktorý sa dostal do povedomia verejnosti počas vojny vo Vietname. Najväčším nedostatkom sa ukázala byť absencia ochrany strelca, čo sa naplno prejavilo počas bitky o Pa Bac. Následne vznikli improvizvané nadstavby, ktoré mali čo najlepšie chrániť strelca pred paľbou ľahkých zbraní a šrapnelmi. Modernizované M113 slúžia dodnes v armádach po celom svete ako lacnejšia alternatíva bojových vozidiel pechoty, ktorým majú relatívne blízko. V Sovietskom zväze (neskôr Rusku) vznikla séria vozidiel BTR: BTR-40, BTR-152, BTR-60, BTR-70, BTR-80, BTR-90, ktorých vývoj pokračuje aj na začiatku 21. storočia.

Dizajn[upraviť | upraviť zdroj]

Kolesový OT slovenskej výroby TATRAPAN

Väčšina obrnených transportérov má dieselovú pohonnú jednotku, často prevzatú z civilných nákladných vozidiel alebo autobusov (americký OT M113 má motor od firmy General Motors ktorý sa používa aj v autobusoch).

Rozšírenou vlastnosťou medzi obrnených transportérov je schopnosť plavby. Vozidlá s pásovým podvozkom sú vo vode poháňané pohybom pásov, zatiaľ čo vozidlá s kolesami majú vodné trysky. Prekonanie vodných plôch vyžaduje vhodné vstupné aj výstupné body, pričom rýchlosť plavby sa pohybuje v rozmedzí 3 – 6 km/h.

Pancierovanie obrnených transportérov pozostáva z ocele alebo hliníka. Jeho úlohou je ochrana posádky pred ľahkými paľnými zbraňami a šrapnelmi. Na rozdiel od BVP obrnené transportéry neposkytujú adekvátnu ochranu voči protitankovým zbraniam. Niektoré modely poskytujú ochranu aj proti účinkov zbraniam hromadného ničenia.

Výzbroj pozostáva spravidla z guľometov kalibru 7,62 – 14,5 mm, no niektoré vozidlá sú vyzbrojené aj malokalibrovými automatickými kanónmi. Zbrane sú voľne pripevnené na korbe alebo sa nachádzajú vo veži. Z dôvodu ochrany posádky sa aj pri nechránených palebných stanoviskách používajú jednoduché pancierové veže a v súčasnosti dochádza k zavádzaniu diaľkovo ovládaných veží. Z dôvodu potreby väčšej palebnej sily môžu byť OT vyzbrojené aj granátometmi či mínometmi. Ruský model BTR-90 disponuje aj protitankovými raketami, čo mu dáva možnosť vedenia boja s ťažkou obrnenou technikou protivníka.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]