Obytná zóna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Obytná zóna

Obytná zóna je ulica vytvorená s ohľadom na záujmy chodcov a cyklistov, ako priestor na sociálnu interakciu a stretávanie ľudí, a ako miesto pre bezpečné hry pre deti. Tieto ulice sú aj naďalej k dispozícii pre vozidlá, ale ich dizajn má za cieľ znížiť rýchlosť a dominanciu motorovej dopravy. Toto býva dosiahnuté pomocou zdieľania priestoru medzi účastníkmi dopravy a zmazávaním rozdielov medzi dopravou a chodcami. Parkovanie vozidiel môže byť obmedzené na určené parkovacie miesta. Obytné zóny získali popularitu počas 70-tych rokov v Holandsku, kde je ich názov woonerf.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Legislatíva obmedzujúca chodcov bola prvýkrát zavedená vo Veľkej Británii v "Highway Act 1835" ktorý zakázal hranie futbalu a iných hier na uliciach.[1] V roku 1859 putovalo do väzenia 44 detí ktoré nemohli zaplatiť pokutu za to, že sa hrali na ulici v Londýnskom Middlesexe,[2] a toto číslo stúplo na 2000 uväznených mladistvých do 17 rokov v roku 1935.[3]

Ako sa počas 20. storočia zvyšoval počet rýchlych motorizovaných vozidiel začínalo byť zrejmé, že socializačný a oddychový aspekt ulíc je potláčaný v prospech automobilovej dopravy.

Hnutie "woonerf" pochádza z Holandska a vzniklo v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Hnutie sa snažilo o vybalancovanie rozdielov na uliciach medzi chodcami a dopravnými prostriedkami.

Dizajn[upraviť | upraviť zdroj]

Ulice označené ako obytné zóny sú väčšinou jednoúrovňové, bez chodníkov a obrubníkov. Rýchlosť áut je obmedzená tak aby neohrozovala ostatných užívateľov ulice (väčšinou je obmedzená na rýchlosť chôdze chodcov). Kvôli tomuto je ulica zámerne dizajnovaná tak, aby autá nemohli jazdiť priamo dlhé vzdialenosti napríklad osadením nádob s kvetmi na bokoch ulice, striedavým umiestnením parkovacích miest na ľavom a pravom okraji ulice, zakrivením samotnej ulice. Taktiež sa používajú iné prostriedky na spomalenie dopravy. Niektoré dávnejšie používané prvky ako spomaľovacie prahy sú nahrádzané prvkami ktoré sú pre vodičov prirodzenejšie a menej obmedzujúce.

Legislatíva na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Legislatíva je definovaná v predpise č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v § 59 - Osobitné ustanovenia o cestnej premávke v obytnej zóne, pešej zóne a školskej zóne. Ten hovorí, že v obytnej zóne chodci smú používať cestu v celej jej šírke, a hry detí na ceste sú dovolené. Vodiči tu smú jazdiť rýchlosťou najviac 20 km/h a pritom sú povinní dbať na zvýšenú ohľaduplnosť voči chodcom, ktorých nesmú ohroziť. Ak je to nevyhnutné, vodič je povinný zastaviť vozidlo. V obytnej zóne a pešej zóne je státie vozidiel zakázané, ak dopravnou značkou nie je určené inak.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Origins of Rugby. Rugby Football History. Retrieved 2010-04-14. "football for the common man was being suppressed, notably by the 1835 highways act which forbade the playing of football on highways and public land - which is where most games took place"
  2. Observations Archivované 2013-11-26 na Wayback Machine. Hansard. "The House would be surprised to hear that under that Act, no fewer than forty-four children were sent to prison in the metropolis last year, and since the commencement of this year twenty-five had been sent to prison. He would mention particularly two or three of these cases. George Dunn, aged twelve years, was sent to gaol for five days for playing at a game called "rounders" in which the boys stood in a ring and knocked a hall from one to another."
  3. Play Streets in London timeline [online]. [Cit. 2014-04-28]. Dostupné online. Archivované 2009-07-29 z originálu.
  4. Predpis č. 8/2009 Z.z. Zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Living street na anglickej Wikipédii.