Obzor (Zem)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
horizont pri východe slnka

Obzor alebo horizont je všeobecne časť zemského povrchu, ktorú možno vidieť z jedného miesta. V užšom význame je to iba deliaca čiara medzi oblohou a zemou.

V astronómii má horizont veľký význam. Je totiž základnou kružnicou pre horizontálne súradnice. Pozorovateľ vidí vždy iba tú časť oblohy, ktorá je nad horizontom. V nadmorskej výške 0 metrov je to presne polovica oblohy. V menšej výške vidí menšiu časť oblohy a naopak, čím vyššie vystúpa, tým väčšiu časť oblohy vidí. So vzrastajúcou výškou rastie aj časť zemského povrchu, ktorú možno vidieť. Na Mesiaci videli kozmonauti obzor v oveľa menšej vzdialenosti, ako na Zemi.

Horizont nikdy nie je ideálne rovný, vždy ho zakrivujú terénne útvary. Najrovnejší horizont poskytuje hladina mora. V noci je obloha v blízkosti horizontu svetlejšia ako v blízkosti zenitu. Je to kvôli tomu, že pri horizonte sa dívame na podstatne hrubšiu vrstvu vzduchu ako pri zenite a preto vidíme aj jeho nahromadený jas (vzduch sám od seba veľmi mierne svetielkuje). Hrubá vrstva vzduchu v blízkosti obzoru spôsobuje aj ďalšie optické javy - refrakciu, scintiáciu a sčervenanie telies. Nebeské telesá v blízkosti horizontu sa nám zdajú byť oveľa menej jasné a červenšie ako v zenite. Dobrým príkladom je zapadajúce slnko. Scintiácia je výrazné blikanie a mihotanie sa hviezd v blízkosti horizontu. Čím sú nebeské telesá bližšie k horizontu, tým ťažšie sa pozorujú.