Oceľoryt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Oceľorytina z 19. storočia

Oceľoryt je tlačová forma pre oceľotlač, čo je druh tlače z hĺbky.

Prvýkrát bol použitý v roku 1820. Túto techniku vynašiel Charles Heat. Oceľoryt je obdobou medirytiny, pričom ako podklad sa používa oceľová platňa. Touto technikou možno vytlačiť väčší náklad, pretože oceľová platňa je svojou tvrdosťou v tomto smere nenahraditeľná. Oceľorytom sa tlačili najmä bankovky a známky.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oceľoryt