Siderit
O iných významoch výrazu Siderit pozri Siderit (rozlišovacia stránka).| Siderit | |||
|---|---|---|---|
 Siderit z bane Sterling mine, Antwerp, Jefferson County, štát New York, USA. |
|||
| FeCO3 | |||
| Všeobecné informácie | |||
| Trieda | Nitráty, karbonáty a boráty | ||
| Zaradenie | V/B.02-40 | ||
| Rok objavenia | 1845 | ||
| Pôvod názvu | z gr. sideros - železo | ||
| IMA status | prijatý (1959) | ||
| Kryštalografia | |||
| Kryšt. sústava | trigonálna | ||
| Bodová grupa | 32/m | ||
| Priestorová grupa | R3c | ||
| Mriežkové param. | a=4,72 Å c=15,46 Å V=298,28 Z=6 |
||
| Morfológia | |||
| Habitus | masívny, jemnozrnitý, kryštalické drúzy, romboédrické {1011}, skalenoédrické {2131}, prizmatické {1010}, {0001} kryštály | ||
| Zrasty | zriedkavo podľa {0112}, {0001} | ||
| Optické vlastnosti | |||
| Farba(y) | žltohnedý, hnedý, šedý | ||
| Farba vrypu | biely | ||
| Lesk | sklený | ||
| Priesvitnosť | priesvitný až polopriehľadný | ||
| Indexy lomu | nε=1,57-1,633 nω=1,785-1,875 |
||
| Fyzikálne vlastnosti | |||
| Tvrdosť (Mohs) | 3,5 | ||
| Hustota | 3,96 kg.dm−3 | ||
| Štiepateľnosť | dokonalá podľa {1011} | ||
| Lom | lastúrový | ||
| Ostatné | |||
| Rozpustnosť | v kyselinách | ||
| Odrody a variety | |||
| koloidný siderit, pistomesit, sideroplesit, sférosiderit, prímesi so zvýšeným obsahom Ca, Co, Mn, Mg, Zn | |||
| Pozri aj portál Vedy o Zemi zoznam minerálov |
|||
Siderit zastarano tiež ocieľok je minerál, kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan železnatý - FeCO3.
Názov pochádza z gr. sídēros – železo.
Obsah |
Charakteristika [upraviť]
V drúzach tvorí kryštály tvaru klenca (romboédra), niekedy i tabuľkovité alebo skalenoédrické kryštály, ktoré mávajú zakrivené plochy a niekedy bývajú aj zdvojčatené. Častejšie sa však vyskytuje v zrnitých agregátoch, kompaktnej alebo guľôčkovitej podobe. Má obvykle sivú, bledožltú, hnedú až zelenkastú farbu. Je priesvitný až nepriehľadný, máva sklený, perleťový alebo hodvábny lesk[1]. Môže tvoriť tuhé roztoky s magnezitom.
Diagnostické vlastnosti [upraviť]
Siderit šumí iba pri reakcii s horúcou kyselinou chlorovodíkovou, čím ho možno odlíšiť od kalcitu, ktorý šumí už v studenej zriedenej kyseline chlorovodíkovej. Oproti iným karbonátom má väčšiu hustotu. Od sfaleritu sa odlišuje svojou nápadnou rombickou štiepateľnosťou[2]. Pri pozorovaní polarizačným mikroskopom v ňom nevidno mikrofosílie.
Vznik [upraviť]
Vzniká metasomatózou a hydrotermálnymi procesmi i sedimentáciou. Hydrotermálne zatláčanie je najčastejšie pri prechode žilných fluíd a subvulkanických magmatických telies cez karbonátové horniny. Jemnozrnné až oolitické sedimentárne odrody vznikajú usadzovaním hlavne v lagúnach, alebo zálivoch morí s redukčnými podmienkami[3]. V prekambriu vznikal spolu s ostatnými páskovanými železnými rudami.
Využitie [upraviť]
Siderit má obsah železa 48 % s prímesou mangánu a neobsahuje nežiaduce prvky síru, fosfor a pre ľahké hutné spracovanie je používaný ako železná ruda. Na Slovensku pokrývala v roku 2006 ťažba sideritu, ktorý bol jedinou použiteľnou rudou železa v krajine okolo 11 % domácej spotreby[4].
Výskyt [upraviť]
Je to bežný minerál metamorfovaných železných formácií, prípadne železných sedimentov. Oolické konkrécie zmiešané s ílmi sprevádzajú polohy bridlíc v okolí uhoľných slojov[2]. Taktiež sa vyskytuje na hydrotermálnych žilách, karbonatitoch, vzácne aj v nefelinických pegmatitoch. Ako bežné asociované minerály sa spolu so sideritom cna hydrotermálnych žilách sú kremeň, barit, fluorit, chalkopyrit, pyrit, galenit a minerály striebra[2].
Vyskytuje sa v ložiskách v Nemecku (Freiberg, Neudorf), Rakúsku (Štajersko), Francúzsku, Anglicku (Cornwall), Portugalsku, Kanade (veľké kryštály v provincii Quebec), USA (Arizona, Colorado), Brazílii (Minas Gerais), Bolívii a v Grónsku. V Česku sa vyskytuje v okolí mesta Příbram.
Výskyty na Slovensku [upraviť]
Siderit sa priemyselne ťažil banským spôsobom v stratiformných hydrotermálne-metasomatickýcho ložiskách v Slovenskom rudohorí. Nedávno boli najdôležitejšie ložiská v okrese Rožňava pri obciach Nižná Slaná a Kobeliarovo ťažené firmou Siderit, s.r.o. Nižná Slaná. Obe ložiská sa nachádzajú v komplexe staropaleozoických hornín gemerika[4]. V súčasnosti je ťažba prerušená.[5] Staršie vyťažené ložiská tohto typu sa nachádzajú v Železníku, Dobšinej, Vlachove.
V minulosti patrili k najvýznamnejším hydrotermálnym ložiskám Rudňany, Bindt (dnes Hnilčík), Nálepkovo, Švedlár, Žakarovce, Gelnica, Rákoš, Štítnik, Rožňava, Rožňavské Bystré, Krásnohorské Podhradie, Drnava, Medzev a iné[3].
Mimo Spišsko-gemerského rudohoria sú výskytu sideritu známe aj z Nízkych Tatier, v oblasti medzi Chabencom a Vyšnou Bocou, pri Jarabej, Mýte pod Ďumbierom. Tiež pri Čiernom Balogu, Osrblí, Ľubietovej, Španej Doline a Dúbrave. Väčšina z nich je spojená s prechodom subvulkanických telies neogénnych vulkanitov cez mezozoické karbonáty subtatranských príkrovov, alebo obalu kryštalinika. Známy je i z okolia Pezinka (Malé Karpaty), alebo Jedľových Kostolian (Tribeč). Na východnom Slovensku sú známe neogénne pelosiderity v okolí Vyšného Nemeckého, Sejkova, Sobreniec, pri Hnojnom, podobne ako v handlovsko-nováckej hnedouhoľneh panve[1][3].
Referencie [upraviť]
- ↑ a b Minerály a horniny Slovenska - Minerály: Siderit FeCO3 [online]. mineraly.sk, [cit. 2008-09-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c Klein, C., 2006: Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
- ↑ a b c Veľký, J. a kolektív, 1980; Encyklopédia Slovenska IV. zväzok N - Q. Veda, Bratislava, s. 231
- ↑ a b Michaeli, E., 2006: Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky. Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
- ↑ Siderit Nižná Slaná je už v konkurze [online]. hnonline.sk, 25.11.2008, [cit. 2010-01-19]. Dostupné online.
Ďalšie zdroje [upraviť]
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
